Grécko sa stalo vojnovou zónou

Uverejnené: piatok, 13. máj 2011, 11:05

Zábery z Atén počas stredajšieho generálneho štrajku v mnohom pripomínali vojnovú zónu. Lietajúce Molotove koktaily a brutálne zásahy gréckej polície dávajú tušiť, že situácia na oboch stranách barikády sa dramatizuje. A neplatí to iba pre túto južanskú krajinu - situácia v Grécku sa stala vojnovou zónou medzi európskymi politikmi a investormi. Kto bude v tejto bitke porazený?

Patová situácia

Ešte pred rokom si mnohí európski politici mysleli, že Grécku stačí pomôcť finančne a situácia sa stabilizuje. Neskôr sa nejako nájde riešenie tohto problému – snáď bude krajina šetriť, kríza skončí alebo ekonomický rast sa prudko obnoví. No prešiel rok a nestalo sa ani jedno zo spomínaného. Naopak, Grécko sa premenilo na bezodnú dieru a nutne potrebuje na svoje výdavky ďalšiu časť sľúbenej pomoci, ináč skrachuje. No nemeckým politikom už dochádza trpezlivosť a minister financií Schauble povedal, že bez jasných stanovení podmienok úverov, mu už ďalšiu pomoc neposkytne.

Snaha o garanciu nových pôžičiek privatizáciou alebo majetkom krajiny, či kontrola dodržiavania podmienok, je zo strany európskych politikov racionálnym krokom, no pravdepodobne bude krokom neúspešným. Výpredaj krajiny a ďalšie prísne úsporné opatrenia by boli politickou samovraždou domácej vlády. Naopak, Grécko vie, že drží Európsku úniu v šachu tým, že jeho bankrot by pravdepodobne spôsobil vlnu nepredvídateľných udalostí tak, ako sme to videli pri krachu americkej investičnej banky Lehman Brothers.

Politik verzus trh

S tým, ako pokračuje patová situácia medzi EU a Gréckom, finančné trhy pomaly ale isto znižujú šancu krajiny na to, že zo súčasných problémov vyviazne. Trh vidí viac ako 60% šancu toho, že Grécko skrachuje a bude musieť reštrukturalizovať svoj dlh. Veritelia prídu zhruba o 40-50% svojej istiny. Naproti tomu európski politici svorne tvrdia, že reštrukturalizácia dlhu neprichádza do úvahy a navyše by mohla mať „dramatické následky“. Nikto nevie, akú veľkú paniku by spôsobili priznané straty európskym bankám, ktoré sa dlhodobo nachádzajú v prekérnej situácií.

Politici dookola opakujú, že bankrot nebude. Pripomína to situáciu pri záchrane Grécka, Írska či Portugalska, kde predstavitelia týchto krajín tvrdili, že žiadnu pomoc nepotrebujú. Až ju zrazu potrebovali. Dôverovať takýmto slovám nemá zmysel a dôležité je pozerať sa na to, ako vníma túto situáciu trh. A ten je presvedčený o bankrote. Stačí sa pozrieť na fakt, že Grécko až 10% svojich príjmov používa na splácanie úrokov za svoj dlh, nehovoriac o istine.

A už teraz viac ako dve tretiny populácie odsudzujú kroky vlády, a pritom sú úsporné opatrenie iba vlažné. No aj napriek tomu stačia na to, aby hospodársky rast krajiny naďalej klesal a životná úroveň spolu s ním. O to viac sa znižujú daňové príjmy a zvyšuje sa dlh krajiny. Očakávať, že situácia sa začne zrazu zlepšovať sa javí ako utópia. Krajina má extrémne nízku konkurencieschopnosť a extrémne vysoký dlh. Bez ráznych štrukturálnych zmien sa problém nevyrieši, iba sa odsúva. A na rázne štrukturálne riešenia nie je, a asi ani nikdy nebude, politická vôľa.

A miesto toho, aby európski politici hľadali riešenie, tak iba plátajú diery. Chýbajúce systémové riešenie spôsobuje, že situácia sa môže veľmi skoro dostať mimo kontroly živelným procesom. Riešenia pritom existujú, sú však opäť politicky veľmi ťažko realizovateľné.

Grécko a banková loby

Grécko bude musieť skrachovať, no jeho krach by výrazne ohrozil stabilitu európskeho bankového sektoru. Európske banky držia grécke dlhopisy v hodnote asi €25 miliárd, čo by si mohlo vyžiadať straty ich akcionárov v hodnote okolo €10 miliárd euro. Samo o sebe to nie je obrovská čiastka, no v súčasnom derivátovom svete je len ťažko povedať, ako by sa realizácia týchto strát prejavila v správaní sa bánk. Práve preto nesmie celý proces prebiehať živelne.

Jednoducho to, čo musí Európa spraviť, je dohodnúť sa na systéme reštrukturalizácie, rekapitalizácie a riadeného bankrotu svojich bánk. Za straty musia niesť zodpovednosť veritelia a akcionári. Bez toho budú krajiny PIG cez európske banky neustále sťahovať eurozónu do hlbších a hlbších problémov. Či je to silou európskej bankovej loby a či neschopnosťou mnohých krajín dohodnúť sa na jednoduchom riešení, je jedno. Neustále tlačíme pred sebou veľký balvan. A keď sa dostaneme do prudkého svahu bude otázkou, či nás ten balvan neprevalí.

Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails