Bankroty, menej štátu a reálne peniaze
- Uverejnené: piatok, 29. apríl 2011, 15:15
Stále robíme tie isté chyby. Počúvame tých istých ľudí, čo nevideli žiadne chyby v systéme predtým, ako doľahli na celý svet. Ak by to od nich novinári nevyžadovali, pravdepodobne by sa status quo nesnažili zmeniť ani o milimeter. Je to viac ako evidentné z ich reaktívneho konania, lepšie povedané - hraných trikov väčšinou účtovného charakteru.
Problémom nebudú iba politici, resp. verejné autority. Tí totiž hovoria len to, čím si rýchlejšie kúpia hlas či už sofistikovanejšej alebo menej edukovanej verejnosti. Chybu robíme ale aj my. Sami si našou lenivosťou a niekedy aj nedopatrením pýtame to, čo nám nepatrí a čo sme si ako krajiny produkčnou schopnosťou nezaslúžili. Momentálne je to značne viditeľné najmä v USA a EU. Médiá tu zohrávajú dôležitú úlohu. Naučili sa nás upokojovať, čo sa týka finančných trhov, dopadov rôznych politík a podstaty komplikovaných účtovných štruktúr verejného sektora. Nikto si predsa verejne nemôže dovoliť vyjadriť obavu o stabilitu finančného systému. Iba zopár ekonómov a podnikateľov, ktorých celebritne vykreslia médiá ako apokaliptických vizionárov síce s vysokou pravdepodobnosťou predpovedí, ale v konečnom dôsledku musia byť ich osoby popísané ako určitý typ čudákov.
Najmä v USA je tak verejnosť kŕmená účelovými štatistikami, sofistikovanými výrazmi rôznych podporných programov, sociálnymi darčekmi, priamym ovplyvňovaním trhov. Všetci sa tam zúčastňujú zároveň veľkej párty deštrukcie svetovej rezervnej meny, pretože nič iné sa nedá povedať o kvantitatívnom uvoľňovaní.
Kvantitatívne uvoľňovanie však nemusí /môže/ byť primárnym záujmom FEDu a jeho spriaznených bánk. Prepojenie kampaní politikov a bánk je oficiálnym faktom. O ich nezávislosti sa môže písať naozaj iba v novinách. FED na jednej strane potrebuje partnera na udržovanie gamblerskej arény derivátových trhov s miliardovými ziskami. Vláda na druhej strane potrebuje na upokojenie verejnosti skupovanie dlhopisov. Dokonalé kamarátstvo.
Problémom systému však nie je recesia reálnej produktívnej ekonomiky. Problémom je extrémne riziko v systéme vytvorené enormným dlhom rôzneho druhu a kvality distribuovaného cez neprehľadný finančný systém. . Jeho manažovanie smerom k splateniu je bez hyperinflácie nereálne a už vôbec nie pri súčasnej politickej reprezentácii. Či už hovoríme o USA, Japonsku, alebo niektorých krajinách EU.
Načo sa to stále hráme?
Však my sa sami vykrádame. Ázia nakupuje komodity do zásoby a my, západný ''vyspelý'' svet, každý deň vymýšľame, ako zaúčtujeme nový záchranný mechanizmus na národnej alebo nadnárodnej úrovni. Myslíte si, že si na dôchodku kúpite viac statkov, keď vaše meny nebude nikto rešpektovať? Nie. Ostatní nie sú úplne neschopní dať si jasné fakty dokopy a prísť k výsledku týchto politík.
Už tri roky pritom vidíme stovky západných verejných autorít dumať a polemizovať nad riešeniami neuveriteľne ''komplikovanej situácie''. Ale to zlepšenie akosi neprichádza. Teda mimo bytostí uspokojovaných priamoúmerne so zverejnením rastu nominálneho HDP v hlavných správach. Je úplne jedno, že nikto nikdy nepovie, že si môže dovoliť kúpiť základné životné statky lacnejšie.
Dokola a dokola opakujeme praktiky, ktoré v minulosti viedli iba k veľmi tragickým konsekvenciám, či už na ekonomickej alebo sociálnej úrovni. Tlačenie peňazí, mocenská redistribúcia zdrojov a rastúca verejná moc boli vždy faktormi začiatku úpadku.
Mohli by sme preto skúsiť obhajovať experiment, kde by sme skúsili robiť presný opak súčasných krokov. Niekoľko náhodných nápadov: napríklad minimalizovať redistribúciu zdrojov cez štát, zastavenie zadlžovania, zavedenie reálnych peňazí selektovaných trhom, zvýšenie osobnej zodpovednosti za súkromné podnikanie, podporiť rýchlosť procesu bankrotov firiem, zákaz stimulovania ekonomiky, rušenie trhových regulácií, verejný audit centrálnych bánk, atď.
Verejné autority o týchto konceptoch radi sofistikovane hovoria. Ak však fiškálna situácia neohrozuje refinancovanie dlhu danej krajiny, tak býva väčšinou perverzným vtipom, ak niekto navrhne znižovanie výdavkov na verejný sektor. A to bez ohľadu na svetonázor daného smeru politiky.
To, že tento systém je chorý a nefunkčný dokumentuje jeden fakt - pár stoviek ľudí v USA je bohatších ako 150 miliónov ostatných obyvateľov krajiny ''slobody''. Táto podozrivá redistribúcia finančného kapitálu a moci je jasným dôkazom, kde je problém. Táto úzka skupina ľudí vlastní všetky hlavné médiá, rozhoduje o tlačení peňazí, sponzoruje kampane, aj charitatívne koncerty... - očakávať od nich riešenia je mierne naivné.
Zmení to až podvedomý tlak verejnosti, ktorá sa dostáva často na hranu sebaúcty voči krokom verejných autorít. Časový horizont si netrúfame odhadovať, pri dnešnej spotrebe však môžeme čeliť realite skôr ako neskôr.
Riešenia pre súčasnú politickú a finančnú krízu existujú. A sú veľmi jednoduché - presný opak toho, čo momentálne robíme.
Autor: Michal Maťovčík | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Investovanie do dlhopisov prináša množstvo výhod, ktoré ocení nejeden investor. Dlhopisy by nemali chýbať v žiadmon portfóliu najmä kvôli...
Podielový fond asi najvýstižnejšie charakterizuje príslovie „Virtus Unita Fortior“ (v jednote je sila). Zakladá ho správcovská spoločnosť, ...
Úspešní obchodníci si uvedomujú, že ochrana financií, ktorými disponujú je minimálne tak dôležitá, ako výnos peňazí z ich obchodovania....