Európsky epitaf
- Uverejnené: štvrtok, 28. apríl 2011, 08:45
Euroskepticizmus narastá
Poslednú dobu sme konfrontovaní s čoraz väčším nárastom euroskepticizmu v Európe, čo je výsledkom objavujúcich sa informácii o prípadnej hrozbe defaultu niektorých krajín eurozóny pod označením PIGS (Portugalsko, Írsko, Grécko, Španielsko). Všetko to začali fínske voľby, kde radikálna strana „Praví Fíni“ získala na svojom euroskeptickom postoji výrazný nárast preferencií (od posledných volieb viac ako pol milióna voličov). Fínske voličské zemetrasenie dodalo odvahu viacerým európskym politikom, aby nahlas povedali svoj názor na financovanie rizikových krajín eurozóny.
Budúcnosť eura
Čoraz častejšie sa tak objavuje jednoduchá otázka „Má euro a eurozóna budúcnosť?“, odpoveď nie je jednoduchá a odborníkov na odôvodnenie akejkoľvek odpovede by sa našlo veľa. Môj osobný názor je, že eurozóna má budúcnosť, pokiaľ príde k radikálnej transformácii. Jednoducho povedané, proces integrácie má niekoľko stupňov. Eurozóna sa dostala po druhý (hospodársku úniu nahradila menová únia), tretí stupeň kľúčový pre udržanie zmyslu eurozóny v podobe politickej únie však chýba. Pokiaľ sa európski politici nedohodnú na politickej únii, má eurozóna ako menové spoločenstvo svoje dni postupne zrátané. Projekt menovej únie nemôže fungovať na tak vysokom stupni autonomity v podobe rôznych reštriktívnych opatrení (ochrana trhu práce členov únie), čo len vedie k vytváraniu nových fiškálnych čiernych dier eurozóny. Málokto vie, že najstaršou menovou úniou a v podstate jedinou, ktorá prežila viac ako niekoľko desaťročí sú USA práve kvôli tomu, že menová únia tam išla ruku v ruke s politickou úniou - najvyšším stupňom integrácie.
Aktuálna dilema v eurozóne je teda jasná - máme chuť posunúť našu spoločnú integráciu vyššie, alebo máme tak rozdielne názory a postoje, že je nutné zabudnúť na projekt eurozóny skôr ako zo sebou stiahne viac krajín ako len Grécko, Írsko a Portugalsko? Práve preto sa potreba prípadného plánu „B“, čo znamená exitu z eurozóny, stáva reálnejšou. V eurozóne sa totiž začínajú formovať rozdielne prúdy, štáty so silným ekonomickým základom a bankovým sektorom, ktorým je prípadný default krajín PIGS proti vôli (riziko ohrozenia ich bankového sektora). A ekonomicky labilnejšie štáty, ktoré sú využívané na spolufinancovanie rizikových krajín a tlmia tak primárne finančné požiadavky na silné štáty eurozóny.
Blízko a ďaleko
Rozpad eurozóny nebol nikdy tak blízko, a zároveň tak ďaleko ako je tomu dnes. Na jednej strane neudržateľná situácia primárne v Grécku je jasným signálom, že eurozóna nefunguje, na druhej strane záujmy silných európskych ekonomík bránia realite. Grécko je aktuálne jednou nohou v defaulte s svoje záväzky v objeme 440 mld. euro nie je schopné splatiť, a len využíva aktuálnu situáciu prípadnej hrozby rozpadu eurozóny vo svoj prospech. Gréci už dostali prekleňovací úver vo výške 110 mld. euro od MMF a EU. O niekoľko mesiacov bol prvýkrát reštrukturalizovaný s predlžením splatnosti a o necelý rok bol druhýkrát v podobe zníženia úrokových sadzieb. Podľa viacerých analytických prognóz má Grécko jedinú cestu - default. Citigroup odhaduje zrážku na vládnych dlhoch 76% až 95%, ak sa default Grécka bude odkladať nasledujúce štyri roky. Priemerné trhové odhady na haircut (zrážku) sú na úrovni 50% a podporuje to i aktuálny vývoj výnosov na vládnych gréckych dlhopisoch (2 a 3-ročné prekročili bariéru 20% p.a.).
Krajiny eurozóny tak pri pohľade na grécke problémy a takmer isté riziko defaultu nie sú ochotné naďalej pumpovať zdrojmi túto rizikovú ekonomiku. Najhlasnejšie to vyjadrili Fíni a Nemci, ktorí v krajinských voľbách dali červenú Merkelovej vládnucej starne CDU. Vlna euroskepticizmu tak narastá a v parlamentoch krajín EU sedí dostatok populistov, ktorí by mohli využiť aktuálnu vlnu vo svoj prospech a podporiť tak vnútorný rozklad eurozóny.
Mapa populistických strán v parlamentoch a vládach EU
Zdroj: http://www.ritholtz.com
Euroval nestačí
Pohľad na finančnú silu eurovalu ako poslednej záchrannej inštancie je z viacerých hľadísk skreslený. Prvé hľadisko akútnej záchrany naznačuje, že aktuálny euroval I. (EFSF) zvládne Írsko, Portugalsko i Španielsko. Objem efektívnych finančných prostriedkov eurovalu I. je na úrovni 440 mld. euro, pričom celkový objem so zárukami je na úrovni 750 mld. euro (EFSF 440 mld. euro, garancie EU 60 mld. euro, MMF 250 mld. euro). Euroval I. platí iba do polovice roka 2013 (garancie však i po tomto termíne), potom ho mal nahradiť ESM (euroval II.) s celkovými zdrojmi na úrovni 700 mld. Euro (80 mld. euro splatných v priebehu piatich rokov a 620 mld. euro na požiadanie). Euroval 2 však od začiatku bojuje s obštrukciami niektorých krajín a neochotou prispievať na rizikové krajiny PIGS. Čo jasne potvrdilo i marcové zasadnutie summitu EU. Už júnový summit EU ukáže, ako veľmi krajiny eurozóny sú solidárne ku krajinám PIGS. Opätovne nepotvrdenie pravidiel eurovalu II. by sme v tej chvíli mohli chápať ako začiatok rozpadu eurozóny.
Druhý pohľad na euroval I., resp. euroval II. je iný, ak zoberieme prípadnú hrozbu defaultu Grécka, Portugalska resp. Írska. V tomto prípade nemá ani celkový súčet eurovalov I. a II. dostatok zdrojov na krytie rizík a strát v európskom bankovom sektore. Najlepšie to nedávno naznačil silný nemecký člen ECB (J.Stark), ktorý jasne povedal „reštrukturalizácia vládnych dlhov je neprípustná a zanechala by v európskom bankovom sektore väčšie straty ako kolaps Lehman Brothers“. Stark tak jasne pomenoval podstatu záchrany - nie Grécko ani Portugalsko a Írsko, ale nemecké, francúzske, talianske, UK a španielske banky. Objem finančných zdrojov eurovalu I. pri prípadnom defaulte
Írska naznačuje nasledujúci obrázok.
Obrázok hrozby defaultu Írska a jeho krytia eurovalom I.
Nejasná budúcnosť
Z obrázku je zrejmé, že zdroje eurovalu I. by nestačili ani na krytie expozície voči írskemu bankovému sektoru. Záverom je nutné teda povedať, že default ľubovoľnej krajiny PIGS položí eurozónu cez kolaps jej bankového sektora. Posledné dáta Eurostatu (európsky štatistický úrad) len potvrdili pokračovanie fiškálnej nákazy v eurozóne, iba Estónsko malo kladný prebytok rozpočtu, ostatné ekonomiky v hlbokom deficite (Grécko s dvojciferným dokonca). Je preto morálnym hazardom politikov poskytovať akékoľvek finančné zdroje do „rizikových projektov nebankoviek“ s názvom „euroval I.“ resp. „euroval II.“. Je čas sa pozrieť pravde do očí a konštatovať i „súdruhovia z Brusellu urobili chybu“. Morálka prehrala na plnej čiare a opätovne nato doplatia iba daňoví poplatníci, pretože ignorovať varovanie trhu (ocenil riziko krajín PIGS cez vysoké výnosy) môže mať bolestivé a ďalekosiahle negatívne dôsledky do budúcnosti pre viaceré krajiny eurozóny.
Autor: Valér Demjan | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Investovanie do dlhopisov prináša množstvo výhod, ktoré ocení nejeden investor. Dlhopisy by nemali chýbať v žiadmon portfóliu najmä kvôli...
Podielový fond asi najvýstižnejšie charakterizuje príslovie „Virtus Unita Fortior“ (v jednote je sila). Zakladá ho správcovská spoločnosť, ...
Úspešní obchodníci si uvedomujú, že ochrana financií, ktorými disponujú je minimálne tak dôležitá, ako výnos peňazí z ich obchodovania....