Francúzske úrady potvrdili, že rádioaktivita z Fukušimy sa dostala už aj do Európy. V dažďovej vode a mlieku sa našli stopy rádioaktívneho jódu-131, ktorý sa v týchto látkach prirodzene nenachádza. Nezávislá nukleárna agentúra CRIIRAD už nepovažuje kontamináciu na starom kontinente za „nepodstatnú“. Čo to pre nás znamená?
Paradox expertov
Ľudia potrebujú istotu a preto milujú expertov. Je im jedno, že niektorí sa mýlia častejšie ako majú pravdu, no aura expertov pre nich znamená bezpečie. Aj to je dôvodom, prečo je najmocnejší muž na svete – guvernér Fedu Ben Bernanke – stále na svojom mieste, aj napriek katastrofálnym omylom, ktoré počas svojej krátkej kariéry stihol napáchať. Je prekvapením vidieť takýchto expertov aj v exaktnejších vedách ako je ekonómia. Keď si prejdeme vyhlásenia odborníkov ohľadom bezpečnostných rizík úniku radiácie z elektrárne Fukušima tesne po incidente tak zistíme, že ich postoj bol často pozoruhodne laxný.
Nielen vo sfére peňazí ale aj v bežnom živote je preto dôležité získať relevantné fakty a vyhodnotiť ich triezvym rozumom. Bežný ľudský úsudok je často krát lepší a praktickejší ako úsudok experta žijúceho vo svojej slonovinovej veži ponoreného do špecifických detailov.
Únik radiácie pokračuje
Spoločnosť TEPCO, prevádzkovateľ zničenej atómovej elektrárne, priniesla prednedávnom prekvapujúcu správu, že radiácia z elektrárne by mohla presiahnuť černobyľské úrovne. Aj keď oficiálne zatiaľ uniklo asi pol milióna terabequerelov radiácie, čo je desatina černobyľskej úrovne, budúcnosť nevyzerá príliš ružovo. TEPCO priznáva, že môže trvať až dlhé mesiace, kým sa podarí únik radiácie zastaviť. Posledné správy hovoria o tom, že vyhoreté palivo v reaktore č.4 je stále exponované pôsobeniu voľného vzduchu. A to nie je jediný problém.
Informácie japonskej vlády a samotnej spoločnosti TEPCO sú často nepresné, oneskorené a protichodné. O tom, že situáciu výrazne bagatelizujú svedčí aj fakt, že nechávajú žiť japonských obyvateľov na miestach zvýšenej radiácie. V pôde vzdialenej viac ako 30 km od Fukušimy sa našiel obsah rádioaktívnych látok až štyrikrát vyšší ako bol povolený limit pre evakuáciu obyvateľov Černobyľu. Len ročná dávka radiácie z pôdy by dosiahla veľkosť 100 milisievertov, čo je minimálna úroveň zvýšenej pravdepodobnosti tvorby rakoviny.
Na druhej strane stojí renomovaný fyzik Nichio Kaku, ktorý tvrdí: „Situácia sa zdá stabilizovaná, avšak už drobná rušivá sila – druhé zemetrasenie, pretrhnutie rúry, evakuácia personálu – by mohla odštartovať kompletné roztavenie paliva s ničivejšími následkami, ako sme videli v Černobyle“. Skutočne, jadrového paliva vo Fukušime je až 24-krát viac ako bolo v ukrajinskej elektrárni. To je aj dôvodom, že každé väčšie následné zemetrasenie v oblasti spôsobuje dramatické prepady na finančných trhoch.
Žiadna radiácia nie je bezpečná
Väčšina expertov povie, že zdravotné riziká z úniku radiácie vo Fukušime sú nepatrné. Francúzska agentúra CRIIRAD nám však hovorí, že riziká existujú aj pre nás – a to najmä pre malé deti a tehotné či dojčiace matky. Tie by sa mali vyhnúť konzumácií listovej zeleniny s veľkými listami, krémovému syru a čerstvému mlieku. Samotný rádioaktívny dážď nie je problémom, no problémom je pitie zberanej dažďovej vody. Umytie zeleniny nedokáže pomôcť, pretože jód-131 je rýchlo metabolizovaný do vnútra rastliny. Koreňová zelenina je však bezpečná.
Situácia zďaleka nie je dramatická, ale bolo by naivné si myslieť, že je úplne bezpečná. Neexistuje totižto žiadna bezpečná úroveň radiácie. Odhaduje, že dávka 1 milisievertu za rok zvyšuje pravdepodobnosť rakoviny o 0,005%. V našom prípade nie sú problémom externé zdroje radiácie, ale interná alebo kumulovaná radiácia. Vniknutím rádioaktívnej častice do tela a jej usadením v našom organizme sa mnohonásobne zvyšuje jej rakovinotvorný účinok z dôvodu jej dlhodobého pôsobenia.
Aj keď bežnú populáciu momentálne zvýšená radiácia príliš nepostihne, je nepochybné, že zvýšená pravdepodobnosť rakoviny sa na nej prejaví. Dobre to dokumentuje príklad z USA, kde v štáte Nevada v 50. a 60. rokoch prebiehali masívne testy jadrových zbraní bez akýchkoľvek bezpečnostných opatrení. Radiácia uvoľnená do ovzdušia bola 20-násobne vyššia aká tá z Černobyľu. Kontaminované boli milióny ľudí a z nich sa stalo približne 200,000 obeťou rakoviny štítnej žľazy.
Až 20% radiácie vplývajúcej na človeka pochádza z testu atómových zbraní. Dlhodobý vplyv Fukušimy, ako aj Černobyľu je oveľa menší. Nebezpečný izotop jód-131 má polčas rozpadu iba 8 dní. Horšie to je s nebezpečným céziom-137, ktorý tu bude s nami vyše 200 rokov. Jeho únik z Fukušimy je porovnateľný s ukrajinskou tragédiou. Pokiaľ však bude únik radiácie pokračovať aj naďalej, stále hrozí, že jód-131, ktorého rádioaktivita sa stratí až za 90 dní, sa bude usádzať v štítnych žľazách ľudí po celom svete. Malá časť z nich na to doplatí.
Vedci hovoria, že neexistuje bezpečná dávka radiácie. Tú stanovuje iba vláda. A bude ju zvyšovať podľa toho, ako jej to vyhovuje. Tak ako v prípade pracovníkov spoločnosti TEPCO, keď ju posunula z úrovne 50 milisievertov na jej päťnásobok. Hlavnou prioritou vlád bolo a vždy bude zachovať status quo a podporovať „intelektuálnu“ komunitu tak, aby produkovala výsledky, ktoré budú status quo podporovať. A tak ako to platí v Japonsku, tak to platí aj všade inde.
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |