Po Grécku a Írsku prichádza k záchrane Portugalska. Nie je to prekvapujúce - krajina už posledné týždne žila na absolútnej hranici svojich schopností. Verejný dlh Portugalska nie je príliš veľký a dosahuje iba niečo nad 75% HDP, pričom väčšina vyspelých krajín má dlh vyšší. Problémom však je schopnosť tento dlh splácať. Portugalsko dosiahlo za poslednú dekádu iba minimálny ekonomický rast na úrovni 0,7%. Záchrana krajiny preto musela prísť z toho istého dôvodu ako prišla v prípade Grécka – málo vyspelá ekonomika nie je schopná platiť za svoj dlh. A tento syndróm južanskej neefektivity sa už čoskoro môže prejaviť aj v ďalšej krajine Ibérie - Španielsku.
Španielsko je rozhodne krajina vyspelejšia, no vnútorných problémov má mnoho. Nezamestnanosť sa pohybuje nad úrovňou 20%. Ekonomický rast v Španielsku bol výrazne silnejší ako v Portugalsku, no ten bol do veľkej miery ťahaný bublinou na trhu realít. A práve táto bublina ešte pravdepodobne úplne nepraskla. Štatistiky hovoria, že od vstupu do eurozóny vzrástli ceny nehnuteľností v krajine o vyše 100%. Os svojho vrcholu následne poklesli o 18%, čo je veľmi málo v porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré dosiahli bublinu na trhu nehnuteľností. Napríklad ceny nehnuteľností v USA poklesli o 30%. Pritom na španielskom trhu sa nachádza stále viac ako jeden milión nepredaných rezidencií.
Hospodársky rast v súčasnosti majú na pleciach hlavne spotrebitelia a vlády. Španielska vláda je prinútená výrazne škrtať a vplyv jej ekonomických opatrení bude na ekonomický rast záporný. Rovnako zle sú na tom domácnosti, ktoré majú naakumulovaný dlh v objeme viac ako 170% HDP a výrazne tak svojim dlhom prevyšujú vládu. Podobný problém majú aj Portugalci, kde dlh domácností predstavuje až 130% ich ročných príjmov. Oba subjekty preto nebudú priveľmi míňať, ale budú sa snažiť šetriť. To bude mať ďalší negatívny vplyv na ekonomickú výkonnosť a zamestnanosť tak ostane pravdepodobne dlhodobo vysoká.
A vysoká nezamestnanosť znamená ďalšie tlaky na vládne deficity, a čo je dôležitejšie – vysokú mieru osobných bankrotov. No nie sú to iba osobné bankroty, ale najmä úvery poskytnuté realitnému sektoru a stavebným spoločnostiam, ktoré dosahujú takmer €450 miliárd euro alebo približne 30% HDP krajiny. A práve v bankovom sektore existuje paralela s Írskom. Problém so splatiteľnosťou úverov budú mať hlavne španielske sporiteľne – cajas. Ich bilančné knihy nesú mnoho toxických úverov a budú potrebovať rekapitalizáciu. Vláda hovorí o sume približne 20 miliárd euro, no externé odhady sa pohybujú až nad úrovňou €50 miliárd. Nehovoriac ešte o tom, že španielske banky majú voči Portugalsku pohľadávky až vo výške €100 miliárd. Pri pokračovaní problémov Portugalska, budú rásť aj problémy španielskych bánk. A vláda nebude mať pri svojim šetrení priestor svojim bankám pomôcť.
Dobrá správa však prichádza od nového záchrancu Španielska - Číny. Východná veľmoc má nakúpené španielske vládne dlhopisy v objeme €25 miliárd euro. Čína sa pravdepodobne už čoskoro stane najväčším veriteľom Španielska. Jasne je tak vidno trend, kedy krajina červeného draka diverzifikuje svoje devízové držby z dolárov, ktoré až príliš rýchlo strácajú hodnotu, do eur. A to nie je jediná pomoc; Čína naznačila, že je pripravená aj kapitálovo vstúpiť do španielskych bánk.
Vzhľadom na zvyšujúce sa úrokové sadzby v eurozóne, rast cien komodít, spomalenie ekonomického rastu, veľkosť zadlženia vlády a domácností, pohľadávky voči Portugalsku a veľkosť nedobytných úverov sa zdá, že aj napriek pomoci Číny skôr či neskôr bude Španielsko nasledovať cestu Grécka, Írska a Portugalska. Momentálne možno situácia nevyzerá až tak zle, no faktorov, ktoré by mohli pomôcť Španielsku odraziť sa k vyššiemu ekonomickému rastu nie je veľa. Svoju rolu tak opäť zohrá nízka južanská produktivita práce. Španielsku sa dokázalo dariť dovtedy, kým si dokázalo lacno požičiavať. No tieto časy sú už za nami.
Napriek tomu stále počúvame vyjadrenia politikov o tom, že Španielsko konsoliduje svoje verejné financie a jej situácia je radikálne odlišná od situácie v Portugalsku. Čím viac ich však budeme počúvať, tým viac sa bude situácia podobať. Tak ako grécki, írski alebo portugalskí politici do posledného dňa zapierali, že potrebujú pomoc, rovnaký scenár sa zopakuje aj v Španielsku. Finančné trh však nie sú naivní voliči, ktorí veria každému sľubu politika...
Autor: Ronald Ižip | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |