Ako drahé kovy nahradia fiat peniaze
- Uverejnené: piatok, 08. apríl 2011, 14:00
Je iba otázkou času, kedy sa globálny bankový systém rozsype. Pre tých z nás, ktorí plánujú život po tejto udalosti, je čas zamyslieť sa nad tým, čo môže nahradiť frakčné rezervné banky a papierové peniaze, ale najprv musíme pochopiť, prečo je moderné bankovníctvo odsúdené k zániku.
Zárodky deštrukcie bánk ležia vo frakčnom rezervnom systéme, pri ktorom banky požičiavajú niekoľkonásobok svojho vlastného kapitálu. Problém s frakčným rezervným bankovníctvom nastáva, keď sa veľké množstvo z vkladateľov bánk rozhodne svoje peniaze vybrať v tom istom čase. Banka je v tom okamihu schopná uspokojiť iba časť - frakciu z požiadaviek. Toto je trvalý stav moderného bankovníctva.
Niekde v našom podvedomí si tento stav uvedomujeme, ale stále veríme, že runov na banky sa nedočkáme. V súčasnej finančnej klíme je takýto postoj veľmi nebezpečný. S najväčšou pravdepodobnosťou budeme svedkami globálneho poklesu podnikateľskej aktivity, keďže inflácia, a s ňou zároveň aj úrokové miery budú nevyhnutne rásť. Banky budú čeliť eskalácii dlhu, v dôsledku vyšších úrokov, ktoré zlikvidujú veľa, ak nie všetok, zostávajúci kapitál. Nanešťastie, schopnosť vlád zakročiť je teraz limitovaná, kvôli bezprecedentnému zhoršeniu vo vládnych financiách od začiatku prvej bankovej krízy.
Medzinárodná povaha moderného bankovníctva zapríčiňuje, že aj relatívne zdravé banky sú vystavené rizikám rozšírenia dlhovej skazy, ak aj nie priamo, tak prostredníctvom medzibankových vzťahov, ktoré mali kedysi takisto (aspoň relatívne) zdravý základ. Kolaps írskych, portugalských a španielskych bánk má potenciál zničiť britské, francúzske alebo nemecké banky, a teda všetko okolo seba. Uragán. Hoci by sa teoreticky vlády ešte mohli pokúsiť banky zachrániť a zhoršiť tak svoju už aj tak katastrofálnu situáciu, v tomto prípade by to nemali také ľahké. Vlády totižto verejne vykreslili banky a samotných bankárov ako diablov, ktorí si nezaslúžia štátnu podporu. Z tohto dôvodu je jedinou možnosťou pre centrálne banky pokračovať v nalievaní likvidity - nových peňazí do finančného systému, aby sa zabránilo deflačným efektom, spôsobených znižujúcim sa množstvom bankových úverov. Tieto nové peniaze môžu byť podľa centrálnych bankárov použité na podporu slabších členov bankového systému a podľa keynesiánskeho prístupu môžu poskytnúť potrebný ekonomický stimul. Avšak, keďže postupné injekcie nových peňazí majú stále menší účinok, požadované množstvo likvidity sa neustále zvyšuje.
To je dôvod, prečo centrálne banky nemôžu skoncovať s tlačením nových papierových peňazí, pretože zastavenie toku peňazí by malo pre sektor komerčného bankovníctva fatálne dôsledky. Preto centrálne banky nemajú inú možnosť ako popierať, že inflácia sa stáva stále väčším problémom, inak by museli zastaviť tlačenie peňazí a nechať úrokové sadzby rásť.
Povedané naozaj jednoducho, v budúcnosti môžeme čeliť potopeniu celého bankového systému a úplnej strate kúpyschopnosti papierových peňazí. Frakčné rezervné bankovníctvo bolo s nami príliš dlho, a tak musíme zvážiť čo ho nahradí, bez toho, že by ktokoľvek z nás mal bezprostrednú skúsenosť s nejakou inou alternatívou. Rovnako by sme sa mali zaoberať otázkou ako asi chceme, aby vyzeral bankový sektor v budúcnosti.
Pôvodnou funkciou bánk bolo bezpečne držať vklady depozitárov a napomáhať pri platbách svojich klientov. Ak banka požičala peniaze, museli to byť jej vlastné prostriedky a nemohli byť na pôžičku použité peniaze z vkladov, ktoré jej boli depozitármi zverené na bezpečnú úschovu. Už v rímskom práve bolo jasne napísané, že zobrať vklad a potom ho použiť na vlastné účely je krádež, a to platí pre všetkých z nás aj dnes, pokiaľ nie ste držiteľom bankovej licencie. Avšak pôžička inej banke je úplne rozdielna záležitosť, pretože vzťah medzi bankami je "ustálený".
Existuje veľa príkladov, kedy vlády oslobodili banky od právnych princípov Rimanov, týkajúcich sa vkladov, zvyčajne z dôvodu toho, že vládam sa tým otvorila cesta k požičiavaniu si väčšieho množstva peňazí.
Miešanie vkladov, pôžičiek a bankového kapitálu takmer vždy končí bankovými krachmi, čo je skutočným precedensom aj pre súčasnosť. Súvahy bánk sú veľmi prepákované a časy neisté: to sú presne podmienky, ktoré končia masívnym výberom vkladov, a pretože globálny bankový systém je už teraz vo veľmi ťažkej situácii, je naivné si myslieť, že sa môžeme vyhnúť celkovému bankrotu, ktorý sa dá jednoducho odvodiť z histórie ľudského správania.
Bankrot bankového systému nepopiera užitočnosť banky ako inštitúcie, ktorej funkciou je starať sa o vklady svojich zákazníkov, ale biznis model sa bude musieť od základu zmeniť. Keďže tieto depozity nebudú môcť byť v budúcnosti použité na poskytovanie pôžičiek, nebudú prinášať žiaden úrok; preto sú papierové meny, ktoré strácajú kúpnu silu nevhodné ako uchovávateľ hodnoty. Jediný bezpečný systém bankových vkladov je ten, ktorý je skutočne krytý zlatom a striebrom. Ak by sme naozaj boli svedkami nového menového systému, pre cenu zlata a striebra by to malo ďalekosiahle implikácie. V takom prípade by sme sa museli pripraviť na to, že "bublina" na drahých kovoch prakticky nikdy nepraskne. Vzácne kovy, ako súčasť menového systému, by si držali svoju stabilnú cenu a pohybovali by sa v úzkom obchodnom pásme. To by však tieto kovy museli nadobudnúť oveľa vyššiu cenu, niekoľkonásobne vyššiu ako majú teraz. Preto sa možno v budúcnosti budeme pozerať na súčasné ceny vzácnych kovov ako na výpredajové a spätne vyhodnotíme, že takéto niečo - zahrnutie drahých kovov do menového systému, bolo prakticky nevyhnutné a že sme to vlastne aj očakávali (tzv. hindsight bias).
Taktiež sa zdá ironické, že najväčšie nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje náš súkromný majetok, okrem inflácie, prichádza zo strany rešpektovaných a regulovaných bánk. S ich pádom, a koncom frakčného rezervného bankovníctva, by sa potreba pre bankovú reguláciu úplne stratila. Keďže regulácia bánk je jedna z dvoch hlavných zodpovedností centrálnych bánk, kolaps papierových mien by z nich spravil celkom nepotrebné inštitúcie, odsúdené na zánik.
Takéto scenáre možno budia pocit až prílišnej revolty, avšak väčšina z uvedených informácií nie je žiadnou novinkou. Už Henry Ford povedal, že: "Je dobré, že ľudia nerozumejú nášmu bankovému systému a monetárnej politike. Keby rozumeli, do zajtra rána tu máme revolúciu."
Zdroj: Financeeconomics
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.8644 | 4.02 % |
Škola investora
Investovanie do dlhopisov prináša množstvo výhod, ktoré ocení nejeden investor. Dlhopisy by nemali chýbať v žiadmon portfóliu najmä kvôli...
Podielový fond asi najvýstižnejšie charakterizuje príslovie „Virtus Unita Fortior“ (v jednote je sila). Zakladá ho správcovská spoločnosť, ...
Úspešní obchodníci si uvedomujú, že ochrana financií, ktorými disponujú je minimálne tak dôležitá, ako výnos peňazí z ich obchodovania....