Niektorí z vás už možno počuli o ekonomickom zákone zvanom "tragédia spoločného", v angličtine „Tragedy of the Commons“. Pre zvyšok krátke vysvetlenie. Tragédia spoločného hovorí o dileme prameniacej zo situácie, v ktorej veľký počet individualít, ktoré konajú racionálne a od seba nezávisle, hľadiac si svoje vlastné záujmy, nakoniec vyčerpajú limitované množstvo zdrojov, ktoré spoločne zdieľajú, aj keď je jasné, že takéto správanie nie je v dlhodobom záujme žiadneho z nich.
Tak napríklad: ak dvaja farmári zdieľajú spoločný pozemok medzi sebou a žiaden z nich nie je schopný zabrániť svojmu dobytku, aby sa na ňom pásol, obaja farmári majú prirodzený záujem, aby sa jeho dobytok pásol na pozemku čo možno najviac, a preto ho zničia relatívne rýchlo a nemyslia na jeho zachovanie v budúcnosti.
Ďalším príkladom by mohlo byť lovenie jeleňov na spoločnom pozemku. Ak má niekoľko poľovníkov spoločnú oblasť, na ktorej môžu loviť a nikto nie je schopný vylúčiť toho druhého z lovenia v tejto oblasti, každý z našich poľovníkov bude mať za cieľ zastreliť maximálne množstvo jeleňov, predtým ako sa zásoba jeleňov úplne vyčerpá.
Lekcia, ktorú by sme si z tohto zákona mali vziať je, že spoločné zdroje, ku ktorým má každý prístup, vedú k rapídnemu vyčerpaniu a deštrukcii týchto zdrojov, keďže verejnosť sa pokúša nahromadiť maximum, predtým ako sa zdroje kompletne vyčerpajú.
Tragédii spoločného sa dostáva veľmi málo pozornosti pri vysvetlení expanzie štátov v mnohých krajinách za posledné roky. Čo iné je štát ako ľudia, ktorí si navzájom drancujú svoj vlastný kapitál v hre s nulovým súčtom, známej ako prerozdeľovanie majetku? Tragédia spoločného nám poskytuje racionálne odôvodnenie pre konzistentnú a neustálu expanziu štátu, a prečo táto expanzia vždy vedie k deštrukcii spoločnosti.
Alexander Tytler raz napísal, že demokracia nemôže existovať ako permanentná forma vlády. Vychádzal z toho, že moderné demokracie sú vytvárané špecificky s cieľom zabezpečiť spoločné vlastníctvo naprieč celým štátnym regiónom.
Tento výrok by sa dal prepísať ako: moderný demokratický štát nemôže existovať bez veľkorysosti verejných financií.
Je dôležité poznamenať, že spoločné vlastníctvo nie je to isté ako verejne dostupné vlastníctvo. Poľnohospodár môže regulovať pestovanie na vlastnom pozemku. Často krát prenajme svoj pozemok za určitý poplatok podľa presne stanovených pravidiel. Je v jeho najlepšom záujme sprístupniť iba určitú časť svojho pozemku, tak, aby nedošlo k vyčerpaniu všetkých disponibilných zdrojov. Stav môže regulovať zvýšením, resp. znížením poplatku, ktorý účtuje, a rovnako môže zmeniť počet nájomníkov.
Ak sú peniaze spoločnosti definované ako spoločné vlastníctvo štátu, takmer čokoľvek sa v takej spoločnosti stáva spoločným vlastníctvom, keďže skoro všetko má v spoločnosti svoju cenu.
Ak je každý člen spoločnosti presvedčený, že jeho súkromné vlastníctvo (peniaze) nie je celkom jeho, ale je spoločným vlastníctvom, bude sa správať racionálne a nazhromažďovať čo najviac fyzických zdrojov prostredníctvom politického trhu, predtým ako sa vyčerpajú. Ak má demokratický štát schopnosť vziať hocijaké množstvo peňazí, ktoré si zmyslí a od kohokoľvek, potom nevyhnutne obráti celú spoločnosť proti sebe. Politické sily by sa predbiehali v čo najrýchlejšom získavaní zdrojov, predtým ako by sa ich zmocnili iné záujmové skupiny. Prirodzene, najväčšie a najsilnejšie záujmové skupiny si z koláča odkroja najviac.
Tragédia spoločného explicitne ukazuje, že moderné demokratické štáty sú vždy neudržateľné, ak majú schopnosť použiť násilie proti obyvateľom s cieľom vytvoriť spoločné vlastníctvo z ponuky peňazí v štáte – jej obyvateľov.
Zapamätajte si, že demokracia nikdy netrvá dlho. Po krátkom čase sa opotrebuje, vyčerpá a zavraždí seba samú. Ešte nikdy neexistovala demokracia, ktorá by nespáchala samovraždu. – John Adams (1814)
Takéto preniknutie do podstaty veci nám dáva jasný obraz, ako musí naozaj vyzerať udržateľná demokratická vláda:
1. Udržateľná demokratická vláda nesmie byť nikdy schopná získať kontrolu nad peniazmi, ktoré sa spoločnosť rozhodne používať.
2. Udržateľná demokratická vláda nesmie nikdy byť schopná získať vlastníctvo donucovaním. Sem patrí napríklad aj zdaňovanie príjmov, alebo právo štátu vziať súkromný majetok dočasne alebo trvale do verejného vlastníctva.
Hociktorá demokratická vláda, ktorej je dovolené využiť právo „zmeniť“ súkromné vlastníctvo na verejné, konfiškovať bohatstvo prostredníctvom zdaňovania, alebo byť monopolom pri vydávaní meny, vždy nakoniec vyústi v seba deštrukciu danej spoločnosti.
Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7379 | 18.07 % |