Ako by default Grécka posilnil euro

Broker: TRIM BrokerNaozaj default Grécka alebo inej členskej krajiny spôsobí prudké oslabovanie EURa? Nie je to presne naopak? Aký dopad to bude mať na americký dolár? Prečo neveríme trhu, ktorý naozaj veci rieši na rozdiel od diskusií monetárnych autorít a vymýšľania postupov ako to na verejnosť zahrať ešte pár mesiacov.

Čo bolo dôvodom spustenia súčasnej krízy eura?

V najjednoduchšej forme to bolo nadmernom míňaní južných krajín Eurozóny počas posledných 10 rokov, pričom kríza z roku 2008 iba tieto trendy akcelerovala. Je totiž jednoduché udržiavať sa pri moci podplácaním verejnosti. ECB (Európska Centrálna Banka) umožnila nízkymi úrokovými sadzbami krajinám PIIGS expandovať svoje zadlženie, pričom reálne trhové rizikové prémie jednotlivých krajín v tomto celku by to nikdy neumožnili. Nízke úrokové sadzby vyvolali bezbrehé míňanie.

Zvýšenie vládnych výdavkov vždy berie kapitál produktívnej sfére. Ak je toho veľa, tak to výrazne spomaľuje ekonomický rast a následne tak daňové príjmy štátu. To už sa však vládam nepáči tak ako zvyšovanie výdavkov. Na konci už nie sú peniaze ani na splácanie úrokov z akumulované dlhu.



Prvou reakciou traderov a stále najviac preferovanou trajektóriou je očakávanie, že default akejkoľvek krajiny PIIGS by viedol k poklesu hodnoty EURa. Ibaže to nemá logiku. Default krajiny Eurozóny by euro posilnil a nie oslabil.

Aké sú scenáre po defaulte?

Monetárna deflácia vyvolaná poklesom ponuky peňazí, samozrejme iba v prípade, že vláda a centrálna banka neintervenujú. Druhým scenárom je vyvolať monetárnu infláciu. Rozoberme si oba prípady.

Deflačný scenár pre euro

Ak by napríklad Grećko priznalo farbu a spravilo default na svoj dlh, tak by európske banky čelili silným kapitálovým stratám a stratám na úverovej kapacite. Európske banky boli veľmi aktívne v skupovaní dlhopisov s vyšším výnosom z krajín, ktoré sa skrývali pod dáždnikom EMU. Výsledkom by bol bankrot niektorých bánk a redukcia bankových aktív v podobe úverov. Tým by sa zvrátil multiplikačný proces bankových rezerv a vyvolal by pokles ponuky peňazí. Deflácia, pokles cenovej hladiny by tak viedli k posilneniu eura.

Tu však vzniká jedno riziko. Krajina, ktorá by sa odhodlala k defaultu by možno nechcela ostať pod kontrolou ostatných krajín počas reštrukturalizácie, pretože by museli šafáriť podľa ťažkopádnych rozhodnutí európskych štruktúr. Ak by sa chceli vytlačiť zo svojich problémov cez silnú tvorbu nových peňazí, volili by cestu návratu k starým domácim menám. Avšak aj v tomto prípade má ECB priestor na to, aby mena na tom neutrpela tak zásadne. Kel Kelly z Mises Institute hovorí o možnosti zámeny novej meny za eurá, čím by sa množstvo peňazí v ostatných krajinách nezmenilo. Na množstve peňazí v obehu by sa nič nezmenilo, iba by sa zamenila jedna mena za druhú, čím by sa nemenila ani kúpna sila meny.

Počúvame, že návrat späť k starým menám je nemožný. Ak to išlo v roku 2002 smerom k jednotnej mene, tak určite existuje cesta ako ísť späť.

Ak by došlo k zvýšeniu ponuky, tak ECB má možnosť sterizilovať (stiahnuť) nadbytočnú likviditu, zmeniť povinné minimálne rezervy atď. Nástrojov má nato dostatok. Všetky tieto intervencie môžu mať však negatívne dopady, je lepšie sa im vyhýbať.

Monetárna inflácia

ECB však jednotlivé vlády zatiaľ predbehla v záujme udržania si celistvosti a začala tlačiť peniaze za všetky členské krajiny. Treba na úvod podotknúť, že tento postup sa politikom bude páčiť vždy najviac. Dôvod? Nechcú čeliť politickým konsekvenciám bankrotov bánk a následným potrebným ekonomickým procesom, najmä deflácii. Jednoduchšie je to presunúť na ďalšiu garnitúru a hrať sa s dôverou a ľahostajnosťou ľudí pokým to tu nebude ako v Tunise. Európske štruktúry sú nástrojom ako presúvať a externalizovať problémy jednotlivých krajín plošne na všetkých. Nemajte ilúzie, že politici začnú konať proti svojim záujmom.



Zvyšovanie daní, tlačenie peňazí a zvyšovanie dlhu v bezprecedentných sumách v záujme zachrániť súkromné banky máme nazývať záchranou eura? Za akú cenu sa nám oplatí zachraňovať euro? Zatiaľ sa zdá, že cena nie je dôležitá.

Vyššie ceny a nižší životný štandard platený za dnešné euro pomáha politikom a finančnému sektoru. Pre ostatných je to strata. Minimálne by sa mala každá vláda spýtať svojich občanov, či chcú trpieť neobmedzené tlačenie nových peňazí a nekonečné zadlžovanie. Neverte tomu, že Nemci budú donekonečna platiť na periférne krajiny. Merkelová to už cíti na svojich voličoch (prehra vládnej merkelovej CDU v prvých krajinských voľbách – Hamburg).

Ako všetci vyrastieme z dlhu


Dnešným snom všetkých vlád je, že ak sa nedostaneme do defaultu, tak určite z dlhu vyrastieme. Táto ilúzia je však mylná a zakladá sa na dvoch predpokladoch. Na dlh krajiny sa väčšinou pozerá ako na určité percento v pomere k HDP. Čím nižší je pomer, tým jednoduchšie je pre vládu dlh financovať. Vlády sa tak spoliehajú na to, že ak dlh neporastie rýchlejším tempom ako ekonomický rast, tým lepší bude pomer dlhu k HDP a všetko je v poriadku.

Čo predstavuje ekonomický rast? Ekonomika produkuje viac produktov a služieb. Ako však existencia väčšieho počtu statkov znižuje vládny dlh? V konečnom dôsledku veľmi slabo, len cez zvýšenie daňových príjmov.

Kel Kelly z Mises Institute hovorí: ''nárast HDP a aj ten ''reálny'' nepredstavuje veľkosť navŕšenia produkcie fyzických statkov, ale je primárne výsledkom a funkciou inflácie. Bez nárastu ponuky peňazí nie je možné, aby došlo k nárastu celkovej inflácie. Fyzická produkcia nemôže byť meraná peniazmi, pretože hodnota peňazí nie je statická, ani po úprave o infláciu vyjadrenú CPI.''

Preto treba prekladať reči o vyrastení z dlhu nasledovne: centrálna banka v spolupráci s vládou /vládami/ vytlačí viac peňazí a zdvihne celkové cenovú hladinu /čo sa prejaví nárastom HDP/ umožnením centrálnej banke nakupovať vládny dlh a rozširovať tak úverové zdroje. Tým sa zvýši ponuka peňazí a hodnota meny klesá, HDP rastie a dlh ako percento z HDP tiež klesá.

Tým pádom sa vláda samofinancuje cez infláciu a redistribuuje kúpnu silu od sporiteľov smerom k vláde. Dôjde k zníženiu hodnoty dlhu prenosom tejto ťarchy na verejnosť.

Ako to vplyvní Ameriku a dolár?

Očakáva sa, že slabý ekonomický rast Eurozóny zníži dopyt po amerických exportoch. To je pravda, avšak tento šok bude minimálny a v dlhodobom horizonte určite pozitívny pre USA. Ak USA bude menej vyvážať do Európy, ostane viac statkov v ich krajine a bude to tlačiť na pokles ich cenovej hladiny. To je pre občana USA len pozitívne. Ak sa zníži dopyt z EU, najlepšie cestou poklesu ponuky peňazí, tak deflácia bude tlačiť na pokles cien tovarov a služieb. My budeme platiť menej za rovnaké množstvo tovarov a Američania budú od nás môcť kupovať viac tovarov s ich silnejšou menou a tak zvyšovať svoj blahobyt.

Druhým momentom je strach, že reštrukturalizácia dlhov v Eurozóne by viedla k presunu kapitálu do dolára a tým pádom by USA stratilo konkurencieschopnosť exportu. Samozrejme, exportéri budú zasiahnutí, ale importéri do USA, vrátane všetkých spotrebiteľov na tom iba získajú. Ekonomický blahobyt nezávisí na množstve vyvezeného tovaru z krajiny, je závislí na čo najväčšom objeme tovarov na domácej pôde. Nárast množstva fyzických statkov a nie rastúce HDP je podstatou ekonomického rastu.

Kapitálový odtok do USA bude dočasný a dlhodobo sa prejaví samo-korekčný mechanizmus, ktorý povedie k úprave výmenných kurzov mien smerom k relatívnej parite kúpnej sily medzi dvoma menovými regiónmi.

Záver

Default dlhu európskej krajiny a následné straty vo finančnom sektore, monetárna kontrakcia a deflácia budú euro posilňovať, nie naopak.

Čo si myslíte o tomto scenári Vy? Tešíme sa na Vaše reakcie.

Autor: Michal Maťovčík | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com


pošli na vybrali.sme.sk
Súvisiace články:
Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie
Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m
Nekonečný rast miezd v Amerike?
Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A
Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011
Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad
Nové clá voči Číne realitou
Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V
Ďalšie cla na obzore
Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

Kurzový lístok ECB

Britská libra 0.7929 11.96 %
Získajte najvýhodnejší kurz >>

Škola investora

desatoro-pre-uspesne-investovanie-do-zahranicnych-akciiMicrosoft, Google, Apple – stať sa vlastníkom akcií týchto a tisícoviek ďalších zahraničných spoločností nie je ani nemožné, ani príliš...
co-su-dlhopisyDlhopisy patria medzi obľúbené nástroje finančného trhu. Vyznačujú sa nízkym rizikom, ktoré musí investor podstúpiť, jednoduchosťou a relatívne...
sedem-vyhod-cfd-obchodovaniaOn-line obchodovanie CFD je všestranná metóda obchodovania ako pre býčie, tak pre medvedie trhy, umožňuje zaistenie vašich aktuálnych ...