Keď nám berú diktátorov

Uverejnené: utorok, 22. február 2011, 18:20

Aké dôsledky môže mať americká politika v arabských krajinách? Po čom bažia ľudia v týchto krajinách? Čo na to ropa? Dokážeme sa aj my postaviť voči ekonomickému terorizmu?

Dnes každý pozerá v televízii na protestujúcich v uliciach Líbye a neverí vlastným očiam. Ako sa môže v novom tisícročí niekto odvážiť strieľať do vlastných ľudí? Zabúdame však na minulosť.

Pamätáte sa na vojnu v Líbyi v roku 1986? Americký prezident Ronald Reagan a jeho viceprezident Bush sa denne v TV predbiehali, kto povie hanlivejší výraz na šialeného diktátora Colonela Muamara Kadafiho . Následné bombardovanie bolo odplatou za podozrenia z angažovania sa Líbye v teroristickom útoku na diskotéke v Nemecku.

Pri bombardovaní zahynula Kadáfiho 15-mesačná adoptovaná dcéra a jeho dvaja synovia boli pri útoku zranení. Trápilo to niekoho? Nie. Po čase táto kampaň umrela a nikto si už na bláznivého diktátora nespomínal.

Dlhý čas bolo ticho a až v roku 2003 sa nám Kadáfi dostáva opäť do pozornosti. Prezident Bush a britský premiér Tony Blair chvália Líbyu za ich súhlas so začiatkom ukončenia zbrojného programu. Kadáfí zahral na kartu populistom a stal sa galantným ''partnerom''v boji proti terorizmu. Washington a Londýn mu tak dali požehnanie, stačí nebyť navonok agresívny a doma si potom môžete robiť čo chcete.

Prebratie zo sna v posledných dňoch tak nie je namieste. Líbya bola vedená teroristom už tri desaťročia, rovnako ako viaceré despotické krajiny na severe Afriky a v Perzskom zálive. V záujem zachovania si moci sú čistky na ľuďoch úplne očakávaným výsledkom.

Pohľad späť do roku 1986 je tak precedensom v medzinárodnej politike USA po skončení studenej vojny. Nebola to vojna ako taká. Bola to politická akcia s úmyslom udržať si v regióne politický vplyv.

Podobná schéma sa používa aj vo vojne proti terorizmu, konkrétne pri vstupe do Iraku. Dôvodom akcie je snaha zakročiť proti kriminálnym činom, aby sa predchádzalo ich opakovaniu v budúcnosti. Ako vidíme, pre Líbyu to akosi nefungovalo. Tyran na čele krajiny ostal desaťročia a to práve vďaka aktívnej politickej podpore najsilnejšej krajiny na svete. Invázia a bombardovanie spôsobujú úplne opačný efekt. Utužuje ľudí za diktátorom chrániacim domáce záujmy. Stalo sa to aj v Iraku počas 90. rokov minulého storočia. Sankcie USA spôsobili posilnenie vplyvu politických štruktúr a zjednotenie zbedačených ľudí za tyranskými lídrami.

Protesty v arabskom svete nám dnes ukazujú ako sa k lepšiemu smeruje tlakom zdola. Ľudia berú osudy do svojich rúk a nečakajú na spasiteľa zo zahraničia, ktorý nikdy neprišiel. Kadáfi to pravdepodobne neustojí a čaká ho zahraničná dovolenka.

Američania sa prebúdzajú dnes do reality a zisťujú, že USA posledné desaťročia kontroluje blok satelitných diktátorských režimov. A práve svojou politikou prispeli k tomu, že dnes vidíme ako líder krajiny nariaďuje strieľanie do civilistov.

Nejde iba o Líbyu. Egypt, Tunisko, Bahrajn, Jemen, Jordán, Maroko, prípadne Saudskú Arábiu a Spojené Arabské Emiráty. Vo všetkých prípadoch vláda závislá na USA naráža na hranicu akceptácie potláčania ľudských práv, terorizmu na vlastných ľuďoch, ekonomickú zaostalosť, bezprávie a ataky na slobodu prejavu. Zvaľovať tieto revolučné tendencie na antiamerikanizmus alebo moslimský fundamentalizmus nie je úplne namieste, aj keď sú tieto faktory prítomné. Ak počúvate mladú generáciu, tak vidíte baženie po slobode. Je to univerzálny jazyk zastávajúci ľudské práva. Fakt, že USA svojou politikou prispela k udržaniu týchto diktátorov pri moci je nevyvrátiteľný. Ľudia v týchto krajinách riskujú svoj život za základné práva.

Arabské krajiny nám ukazujú cestu k slobode, za ktorú možno budeme musieť bojovať aj my, ak sa necháme naďalej tyranizovať ekonomickými nezmyslami centrálnych bánk vyspelých krajín. Ich vplyv na našu budúcnosť je oveľa väčší ako kroky jednotlivých vlád. Stávame sa hračkou v rukách centrálnych bánk, naše úspory, naše majetky, naša budúcnosť. A nevieme si vydobiť ani to, aby to bolo transparentné a s dátum konca tohto šafárenia.

Občianske revolúcie sú bojom za slobodu a môžu skončiť aj negatívny vplyv USA na udržiavanie chorých ľudí na čele arabských krajín. Potravinová inflácia bola iba spúšťačom pre masy. Hlad ich prinútil ísť do ulíc. Destabilizácia tohto regiónu však znamená jedno - ropa môže čeliť obrovským tlakom a následne všetky komodity. Ropa určuje nákladové trendy všetkých odvetví. Jej návrat nad 100 dolárov za barel tak nemusí byť dočasný...

Autor: Michal Maťovčík | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails