Pracovný trh
Dve tretiny americkej ekonomiky je tvorených súkromným sektorom. Bez spotrebiteľa ekonomika nemá šancu. Spotrebiteľ bez práce a po uši zadĺžený je pre krajinu ekonomickou príťažou. Netreba ekonomické vzdelanie na pochopenie dôležitosti pracovných miest.
S čím sa stretávame v USA? Namiesto reálnej nezamestnanosti v okolí 23% sa každý mesiac chlácholíme 9,4% mierou nezamestnanosti. Ako keby to pre tých 13,6% menilo niečo na veci, že domov dolár neprinesú. Druhou taktikou je rozhadzovanie peňazí jednej skupiny ľudí na momentálne voličsky najzaujímavejšie cieľové skupiny. Ovšem vždy s prihliadnutím na pozitívny dopad na bilancie finančných inštitúcií. Nezáleží predsa na cene, keď sa vytvorí nové pracovné miesto...
Ako môže niekto veriť, že vláda môže niečo stimulovať. Veď vždy spotrebiteľ určuje, čo sa má vyrábať a kedy. To je ako keby sme platili niekomu za to, aby za nás nakupoval podľa jeho uváženia. Koľkokrát sa niekto môže trafiť do spôsobu, akým by ste vaše odvedené dane použili?
Treba si uvedomiť, že 1 zo 6 pracovných miest bolo v realitnom sektore. Tieto pracovné miesta sa nevrátia veľmi dlhú dobu, ak vôbec, takže sa nesnažme ich ani udržiavať, nie to stimulovať.
Fakt dňa: Národné inštitúty zdravia použili 823 tisíc dolárov zo stimulačného balíčka roku 2009 na výskum univerzity UCLA s cieľom naučiť nekastrovaných Afričanov ako si umývať genitálie po sexe. Dobrou správou je, že to nezvýšilo spotrebu vzácnych komodít, no pracovné miesta to asi ťažko vytvorilo. Je to absurdný príklad, ale dokumentuje spôsob, ako sa nakladá s verejnými zdrojmi v záujme vyvolania peknej šou.
23% nezamestnanosť je známkou depresie a nie žiadneho začiatku obnovy. Nespoliehal by som sa na National Bureau of Economic Research nech určí začiatok ďalšej recesie, ktorá vlastne nikdy neskončila. Veď meškali iba 9 mesiacov po tom ako začala najväčšia finančná kríza v histórii..
Je potrebné sa zamyslieť, čo vyvolalo dojem možnosti tak rýchlej ekonomickej globalizácie. Naozaj to bola prirodzená cesta tlaku ľudí k intenzívnejšej výmene hodnôt, alebo výsledok úverovej mašinérie rezervnej meny? Naozaj sme boli svedkami rastu alebo sme uverili, že reálne statky sa prispôsobujú spôsobu ako to chceme zaúčtovať?
V 50tych rokoch bolo v USA 28% pracovných miest vo výrobnom sektore. V roku 200 14% a dnes 11%. Mzdy v USA pôjdu nadol a v Číne nahor. Toto je dôvod, prečo sú americké mzdy reálne zamrznuté v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. A mimo úverových bublín nemá čo ekonomiku podporovať.
Myslíte si, že neustále tlačenie peňazí a hlavne neschopnosť určiť po akú hranicu umožňuje akúkoľvek ekonomickú kalkuláciu do budúcnosti? Bernanke hovorí, že môže kormidlo monetárnej politiky stočiť rozhodnutím za 15 minút. Ale podniky neplánujú na týždeň dopredu, ale na 5 až 10 rokov. Monetárnou politikou tohto typu, sme spravili už aj z podnikateľov gamblerov a špekulantov. To určite tvorbe pracovných miest neprospieva.
Keby sa tak dalo zabudnúť na tie dlhy a poďme nahor
Rozpočet USA nepozná hraníc. Naozaj si uvedomujú všetci Američania, a vyspelé krajiny, že by sme to mali niekedy aj splatiť? Z čoho? ..keď sme na vrchole kreditnej bubliny. Začneme priemyselnú revolúciu nového tisícročia? Ak by to aj bolo možné, čo by to spravilo s cenami komodít? Aký dopad by to malo na rozvojový svet a geopolitickú nestabilitu?
Keď sa zadĺži jednotlivec alebo podnikateľ, musí škrtať výdavky a požičať si na splatenie dlhu. Keď im partneri nedôverujú, príde bankrot a zdroje sa preskupia do trhom dopytovanej výroby.
Čo s tým? Default. Alebo zvyšujme dlh pokým to dôvera verejnosti ustojí. Čiže dlh je problémom, tak sa zadĺžme ešte viac. Opakujem, súčasné problémy sú výsledkom vysokého dlhu a my si myslíme, že sa z toho dostaneme zvýšeným zadĺžením? To snáď nie..
Malá matematická rozcvička. Koľko je jeden trilión dolárov? Milión miliónov dolárov. A dlh USA je 14 triliónov dolárov. Mimo bilancie sú však zaujímavejšie položky. 14,6 milióna sociálne zabezpečenie, 76,4 trilióna dlhov v systéme zdravotného poistenia, 19,6 trilióna na predpisoch liekov, 3 trilióny vládne agentúry na podporu realitného trhu. Enron a Ponziho schéma Madofa sa zdajú byť oproti týmto verejným projektom slabý predskokan. A to nepočítame ešte s dlhmi štátov a lokálnych vlád. A neverte tomu, že takýto dlh sa dá len tak znížiť postupným znižovaním výdavkov.. Ešte raz, USA má na krku dlh 128 triliónov dolárov.
Spotrebné dane, dane za telefonovanie, poplatky za stavebné povolenia, verejné služby, registrácie áut, parkovanie, inšpekcie, letecké dane, hotelové dane, majetkové dane...v USA sa pracuje osem pre štát a federálnu vládu. Nechať ostatok produktívnych ľudí so mzdami zo sedemdesiatych rokov podporovať ekonomiku však nemôže vyvolávať plané nádeje.
Dolár potrebuje reštrukturalizovať vzhľadom k nezaplatiteľnému dlhu. Devalvovať dolár za nový dolár, ktorý by mal hodnotu niekoľkonásobku starých dolárov. Musí dolár zabezpečiť reálnym aktívom, zlatom alebo inou komoditou aby sa zachránila šanca na udržanie dominancie dolára ako rezervnej meny. Jediným problémom USA a ostatného sveta je neudržateľný dlh. A existuje jediná cesta jeho riešenia. Reštrukturalizácia dlhu. Nikdy nie zadĺženie.
Musíme si povedať, že USA už s reštrukturalizáciou dlhu dávno predbieha tempom Európu. Ako? No tak že vytlačila už 1,5 trilióna dolárov do vládnej kasy, ktoré nevie USA vyzbierať na daniach a cez pôžičky od investorov. USA devalvuje svoju menu veľmi nekontrolovateľným spôsobom, ktorý bude a je bolestivý pre USA a celý svet. Demokracia prejde veľkou skúškou a bez reálne zabezpečenej meny to môže byť pre krajinu s obchodným deficitom problémom.
Jeden dlhový fakt. USA má 234 rokov, polovica peňažnej zásoby bola vytvorená poslednú dekádu. Je to reálny rast? Nežijeme vo veľkej dlhovej ilúzii už trošku dlho?
Inflácia nás nemôže rozhádzať
Čo sú to peniaze? Komodita, ktorá spĺňa charakter všeobecne akceptovanej výmennej jednotky. Každý vie, čo sa deje s hodnotou komodity, keď je jej nadbytok. Klesne na hodnote.
Peniaze sú uchovávateľom hodnoty a úspor. Zlato, aj v podobe značne nedokonalého zlatého štandardu do začiatku 70tych rokov pomáhalo aspoň limitovať bezbrehý kreditný ošiaľ.
Čo viedlo k veľkej hospodárskej depresii minulého storočia? Uvoľnená monetárna politika, ktorá presadzovaním doktríny neustáleho zvyšovanie prístupu úverov bankám. Presun lacných peňazí do špekulácií misalokoval množstvo kapitálu a viedol k prudkému hospodárskemu poklesu.
Technologická bublina a realitná bublina boli rovnako výsledkom uvoľnenej monetárnej politiky pod vedením Greenspana. Prečo by tento krát bezprecedentne najuvoľnenejšia monetárna politika nemala viesť k oveľa výraznejšiemu kolapsu ako polročný prepad finančných trhov nasledovaný zázračným obratom k hviezdam...
Ak budeme takto pokračovať, tak nás nemôže čakať nič iné ako hyperinflácia. Ľudia nemajú takú možnosť ako mala Nixonova administratíva, ktorá FEDu povolila odstrániť benzín a potraviny z ukazovateľa inflácie. To si spotrebiteľ alebo podnikateľ k svojej peňaženke dovoliť nemôže.
Prezentované ukazovatele inflácie sú porovnateľné s účtovníctvom Enronu. V reálnom dopade na ekonomiku to však nič nezmení. Pohyby finančných inštrumentov môžu byť bezprecedentné. To znamená veľké riziko, aj veľký potenciál pre pripravených.
Autor: Michal Maťovčík | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7379 | 18.07 % |