Európa, je čas rozhodnúť sa
- Uverejnené: piatok, 16. december 2011, 12:30
Milióny rôznych publikácií a komplikovaných slov, ktoré sa dotýkajú európskej dlhovej krízy môžu byť zredukovaných na zopár jednoduchých elementov. Akonáhle im porozumieme, zistíme, že rozhodnutie medzi vzdorom alebo podrobením sa dlhovému otroctvu je jediným rozhodnutím, na ktorom v skutočnosti záleží. Ostatné „riešenia“ sú iluzórne.
Euro nám umožnilo žiť krátku dobu doslova v krajine zázrakov: produktívnejšie severské ekonomiky mohli zvyšovať svoje zisky dvoma spôsobmi: 1) predávať svoje výrobky a služby vo veľkých množstvách svojim menej produktívnym južným susedom, pretože tieto krajiny si boli schopné požičať obrovské sumy peňazí za nízke – takmer „nemecké“ úroky a 2) požičiavať týmto spotrebiteľským národom tieto veľké sumy s neuveriteľnou pákou – €1 kapitálu vytvorilo €26 pôžičiek/dlhu. Menej produktívne národy mali tiež „mierne“ skreslené predstavy a síce, že ich súčasná miera produktivity (množstvo tovarov a služieb vytvorených ich ekonomikami) môže byť „napákovaná“ cez nízko úročený dlh. Tým sa ale podporovala spotreba a nesprávna alokácia kapitálu do statkov ako obytné vily a luxusné autá.
Severná Európa poháňala svoj rast cez export. Obchodné nerovnováhy medzi severnou a južnou časťou Európy boli, resp. ešte stále sú extrémne. V porovnaní s perifériou, v ostatných častiach Európy sa produktivita výrazne zvyšovala, ale mena neposilňovala. To z veľkej časti vysvetľuje nemecký exportný a priemyselný zázrak posledných dvanástich rokov. V roku 1999 tvoril export 29% HDP Nemecka. Do roku 2008 sa toto číslo zvýšilo na 47% - nárast, ktorý je neporovnateľný so štátmi ako Taliansko, Španielsko a Grécko, kde sa tento ukazovateľ zvýšil iba veľmi mierne alebo dokonca poklesol. Na rozdiel od takmer každej bohatej krajiny, kde sa podiel priemyselnej produkcie v ekonomike v posledných rokoch výrazne znížil, v Nemecku tento podiel vzrástol, keďže cena jeho tovarov bola atraktívnejšia v porovnaní s cenami výrobkov iných krajín. Nemecko bolo voči južným krajinám v podstate tým, čím je dnes Čína vo vzťahu k Spojeným štátom. Opojený ziskami, nemeckí výrobcovia sa tiež začali zadlžovať, veď prečo by aj nie, keď všetko rástlo „do neba“.
Avšak všetko to bola iba finančná ilúzia a raz sme sa z nej museli prebrať. Euro sa zdalo byť čarovným nástrojom: importujúcim krajinám umožňovalo kupovať a požičiavať si stále viac, zatiaľ čo exportné krajiny si tiež prišli na ohromné zisky prameniace z vývozu a poskytnutých pôžičiek. Povedané inak, riziko a dlh boli nesprávne ocenené z toho dôvodu, že (takmer) všetci si mysleli, že nekonečný rast spotreby založenej na dlhu bude trvať naveky. Euro bolo svojim spôsobom podvod, ktorý slúžil záujmom všetkých zaintersovaných: riziko bolo považované za takmer nulové, úrokové sadzby boli tiež blízko nuly a mohli sme tak vytvoriť viac dlhu z nízkej základne produktivity a kapitálu.
Avšak realita nás dobehla a začala oceňovať riziko a dlh úplne inak (lepšie) ako si predstavovali lídri z EU, ktorí sa pokúšajú vrátiť džina späť do fľaše. Žiaľ, hromada dlhu je príliš veľká a produktivita príliš nízka, aby sme naďalej živili fantasmagóriu eura. Doug Nolan zosumarizoval realitu v Európe stručne a výstižne, keď takisto tvrdí, že európsky dlh bol na trhu nesprávne ocenený a krajiny PIIGS nesmierne ťažili z trhového „konsenzu“, že európska menová integrácia zabezpečí ekonomickú a politickú stabilitu. Podobne ako tomu bolo v prípade bubliny na realitnom trhu v USA, trhoví účastníci boli niekoľko rokov spokojní s tým, ako ignorovali dlhovú party a zvyšujúcu sa krehkosť systému a namiesto toho sa rozhodli vnímať dlhové záväzky európskych krajín s očakávaniami nulových bankrotov, dostatočnej likvidity, vždy dostupných hedžingových nástrojov a politického režimu, ktorý zabezpečí stabilitu na trhu.
Zjednodušene by sme mohli povedať, že so zmeneným pohľadom na riziko, európske dlhy sa stali úplne nesplatiteľnými. Už viac neexistuje spôsob ako môžeme zvyšovať masu dlhu ako za starých čias pri nízkych úrokoch; problémom bude vôbec prerolovať bilióny eur, ktoré budú onedlho splatné.
Úsporné opatrenia nám však sotva pomôžu. Keď bude viac národného príjmu vyčleneného na obsluhu existujúceho dlhu, stane sa jedna zaujímavá vec: bude existovať menej zdrojov dostupných na investície a spotrebu, čo znamená, že produktivita založená na investíciách a spotreba založená na dlhu prudko poklesnú, čo sa prejaví na znížení HDP. Nižší hrubý domáci produkt znamená menej ziskov z daní a viac bankrotov, keďže firmy a jednotlivci začnú akceptovať, že ich dlhy nemôžu byť splatené. Riziko krachu celej krajiny sa zväčšuje a úrokové miery preto rastú. Obsluhovanie dlhu sa stáva ešte viac nákladné a čoraz menej národného príjmu je dostupného na stimulovanie spotreby, investície a ďalšie prerozdeľovanie. Jedná sa o akúsi spätnú slučku, kde jedna činnosť uvádza do deja činnosť inú.
Preto má Európa iba jednu možnosť: buď akceptuje dlhové otroctvo v podobe neustále sa zvyšujúcich úrokových platieb a nižšieho príjmu a produktivity alebo sa postaví proti svojim patetickým vodcom a zriekne sa celej hromady dlhu, ktorý sa nikdy nedá splatiť. Áno, opustenie eurozóny môže mať pre krajinu nezamýšľané dôsledky, ale jedinou cestou ako umožniť trhu, aby objavil cenu produktivity konkrétnej krajiny a schopnosť štátu požičiavať si, je prinavrátiť sa k svojej vlastnej mene. Opustenie eura neznamená, že krajina prestane fungovať a celý svet „sa zrúti“ ako sa nám snažia nahovoriť viacerí politici, ktorí v prvom rade prihliadajú na záujmy európskych bánk, ktorých finančná páka dosahuje v priemere úroveň 26:1 a ktoré sa pohybujú na pokraji nesolventnosti. Nechajme tieto inštitúcie skrachovať, očistime ich od bezcenných „aktív“ a nechajme trh nech ocení jednotlivé meny a všetko ostatné. Alternatívnym riešením je ponorenie sa dlhového otroctva.
Všetky ostatné návrhy sú jednoducho variácie toho istého nezmyslu, ktorý spočíva v zmýšľaní, že naši „vodcovia“ nejakým spôsobom dokážu obalamutiť trh. Prirodzene, že sa im to nepodarí. Každý, kto dnešnej situácii aspoň trochu rozumie, musí vedieť, že dlhová bublina už praskla a tento dlh spoločne s vnímaným rizikom sa nemôžu dostať na predchádzajúce nerealistické úrovne.
Príklad demokracie z Islandu
Možno už niekedy máme pocit, že bežný človek nemôže ovplyvniť veci okolo seba, že je proste príliš slabý na to, aby sa zmohol proti rôznym elitám. Nie je to celkom tak. Učebnicový príklad ako by to mohlo fungovať nám poskytuje Island, resp. občianska revolúcia, ktorá sa tu odohrala pred dva a pol rokom. Na Islande donútili ľudia odstúpiť vládu a prepísať ústavu. Veľké banky boli znárodnené a bolo rozhodnuté, že ľudia nebudú platiť dlhy, ktoré boli vytvorené politikmi. Island jasne dokumentuje, že politici by mali mať obavy zo strany svojich občanov a nie naopak. Nemáme tým na mysli obavy o svoj život alebo niečo podobné, ale o svoju politickú kariéru.
V roku 2008 bola znárodnená najväčšia islandská banka, mena skolabovala a trh prestal fungovať. Island skrachoval. Ľudia začínajú protestovať a predseda vlády s celou svojou garnitúrou musia odstúpiť. Politici chcú zaplatiť dlh voči Veľkej Británii a Holandsku, ktorý dosahuje 3,5 miliardy eur. Ľudia sa proti tomuto rozhodnutiu vzbúria, vybojujú si referendum, v ktorom rozhodnú, že tento dlh odmietajú zaplatiť. Vláda je tiež prinútená k tomu, aby začala vyšetrovanie právnej zodpovednosti štátnych predstaviteľov za krízu a príde k zatknutiu niekoľkých vrcholových bankárov a občania sa púšťajú do vyvárania novej ústavy.
To, že média o tomto nesmierne dôležitom vývoji na Islande takmer vôbec neinformovali by vystačilo na samostatnú úvahu, nateraz stačí vedieť to, že ak pochádza vôľa zdola (od ľudí a nie od politikov), veci sa môžu pohnúť dopredu tým správnym smerom. Európa, teraz je rad na tebe, rozhodni sa správne. Ak chceš skutočne model, ktorý zabezpečí budúci rast a ktorý je založený na zdravom rozume, pozri sa na Island, ktorý umožnil trhu správne oceniť svoju menu, dlh a riziko. Nočná mora je za nimi, rozhodli sa múdro, vydáme sa rovnakou cestou?
Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja, ktorý nemusí predstavovať názor analytika alebo spoločnosti TRIM Broker. Poskytnutím i alternatívneho názoru, identického či odlišného k názorom našich analytikov sledujeme zvyšovanie informovanosti našich klientov a odbornej verejnosti o danej problematike.
Zdroj: OfTwoMinds
Autor: Peter Margetíny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Najčítanejšie
Kurzový lístok ECB
| Britská libra | 0.7196 | 20.34 % |
Škola investora
On-line obchodovanie CFD je všestranná metóda obchodovania ako pre býčie, tak pre medvedie trhy, umožňuje zaistenie vašich aktuálnych ...
Z času na čas sa akciové trhy nevyhnú príležitostným návalom zvýšenej volatility. Takéto zvraty, pokiaľ ide o dôveru trhu, môžu byť dôsledkom...
Sú to dlhové cenné papiere, ktoré väčšinou majú kupón, ktorý vypláca emitent dlhopisu jeho držiteľovi. V podstate sa dá povedať, že dlhopis je...