Debaty na celom svete týkajúce sa čínskej dominancie sú nesprávne. Neočakávajte od nej, že zachráni trhy celého sveta pred ich súčasnými problémami a neočakávajte tiež, že jej rozprávkový rast bude aj naďalej pokračovať. Skôr by sme sa mali pripraviť na tvrdé pristátie - a to čoskoro. Toto všetko tvrdí Gordon Chang, expert na ázijské ekonomiky, ktorý v posledných tridsiatich rokoch strávil väčšinu svojho života v Číne a disponuje poznatkami, ktoré chýbajú väčšine komentátorov snažiacich sa analyzovať Čínu "z diaľky". To, čo dnes Chang pozoruje v Číne, rozhodne nejaví známky dôvery.
V posledných mesiacoch zaznamenávame v najľudnatejšej krajine sveta prvé reálne znaky spomalenia čínskeho ekonomického rastu. Za posledný rok poklesol predaj áut o 5% a ceny nehnuteľností na kľúčových trhoch sa začínajú prepadať - napríklad v Šanghaji vymazali nehnuteľnosti v októbri 30% svojej hodnoty. Toto sú nevyhnutné predzvesti prichádzajúceho čínskeho kolapsu z dôvodu politiky stimulov, ktorá sa odštartovala v roku 2009. Neefektívnosť nakoniec dobehne každú ekonomiku, aj tú čínsku. Keďže čínsky systém je napoly uzavretý, nie je bezpodmienečne vystavený klasickým princípom ekonómie v rovnakom zmysle ako systém na Západe, ale znamená to len to, že na istý čas môžeme odkladať nevyhnutné. Ani mocní čínski politici nie sú úplne imúnni voči ekonomickým "zákonom" a to bude v najbližšej dobe jeden z ich hlavných problémov, pretože spravili veľa rozhodnutí, ktoré nedávajú žiaden ekonomický zmysel. Isteže, stavanie najmodernejšej infraštruktúry istým zmysel môže mať, ale ako vieme, nič nie je zadarmo. A Čína ešte musí cenu zaplatiť. Veľa ľudí namieta, že čínski lídri sú v manažovaní ekonomiky neomylní, pretože v rokoch 2008 – 2009 - v čase najväčších príznakov krízy, čínska ekonomika nepoklesla v takej miere ako rozvinuté ekonomiky, resp. zaznamenala dvojciferný rast. To je síce pravda, ale tento rast bol dosiahnutý za cenu obrovských nákladov.
V roku 2009, v prvom roku čínskeho stimulačného plánu, bolo do ekonomiky s veľkosťou $4,3 bilióna napumpovaných $1,1 bilióna. Rast sa týmto spôsobom nepochybne podarilo vytvoriť, ale súčasne vznikla tiež bublina na akciovom trhu, trhu s nehnuteľnosťami a inflácia. A s týmito problémami sa Čína ešte len bude musieť vyrovnať. Práve toto sú tie dislokácie na ktoré čínski politici nemajú odpoveď a zrejme ju ani nenájdu. To, že čínske ekonomické problémy zatiaľ nie sú na verejnosti až také viditeľné, neznamená, že neexistujú. Možno sú dokonca ešte väčšie ako tie naše.
Rastúca politická a sociálna nestabilita
Koncom budúceho roka sa v čínskom politbyro vymenia všetky kľúčové postavy. V čase takejto významnej politickej zmeny len sotva môžeme očakávať, že terajší vodcovia budú ochotní adresovať súčasné čínske problémy a prijať nepopulárne rozhodnutia. Čo je však ešte horšie, korupcia zožiera politický systém a spôsobuje napätie v spoločnosti. To je dôvod, prečo stále viac čínskych superboháčov hovorí o odchode z krajiny, vybavujú si pasy a svoje rodiny posielajú do zahraničia. Takéto niečo môžeme určite považovať za predstihový indikátor vývoja čínskej ekonomiky a celej spoločnosti, pretože práve títo ľudia najviac profitovali zo systému a teraz vidia, že sa pomaly ale isto začína rozpadať.
Nespochybňujeme fakt, že, Čína za posledné desaťročia extrémne zbohatla. Z bezvýznamného hráča sa stala svetová mocnosť. A to ešte viac zhoršuje už existujúce sociálne napätie v spoločnosti. Asi si myslíte, že je to tak trocha paradox, ale história potvrdzuje predchádzajúce tvrdenie. Napríklad roľníci v predrevolučnom Francúzsku neznášali feudalizmus viac ako ich "kolegovia" v iných častiach Európy, kde boli podmienky ešte horšie. Nesúhlas bol najväčší v tých častiach Francúzska, ktoré zažívali vo vtedajších podmienkach najväčší rozmach a Francúzska revolúcia nasledovala po ekonomickom pokroku. Čínski politici by nemali situáciu zľahčovať a tvrdiť, že je to minulosť 18. storočia, pretože rovnaké trendy sa opakovali aj v 20. storočí v Thajsku, Južnej Kórei a na Taiwane.
Problémom je, že čínska spoločnosť je momentálne veľmi dynamická; mení sa rýchlejšie ako ktorákoľvek iná spoločnosť na svete a obyvatelia tejto krajiny sú stále viac presvedčení o tom, že systém jednej politickej strany už viac nie je vhodný pre modernizujúcu sa spoločnosť. To je pre komunistickú stranu veľmi nebezpečné, pretože aj keď sú ľudia zastrašovaní, ak raz praktiky vyhrážania sa začnú mať iba obmedzený účinok, režim nemôže ďalej pokračovať. Väčšina z nás si asi myslí, že napríklad Severná Kórea je veľmi nestabilná krajina - v určitom zmysle tomu tak aj je, ale jej obyvatelia sú príliš chudobní na to, aby režimu odporovali. Nemajú na to žiadne prostriedky, pretože celý svoj čas venujú iba boju o prežitie. Severná Kórea je možno oveľa stabilnejšia krajina ako Čína. Čína je očividne prosperujúcejšia krajina ako Kórea, ale je aj menej stabilná, pretože ľudia si postupne uvedomujú, že začínajú mať slobodu voľby, resp. si ju chcú vynútiť. Podľa jednej štúdie sa v Číne minulý rok uskutočnilo 280 000 masových protestov a demonštrácií zatiaľ čo pred piatimi rokmi to bolo "iba" 80 až 90 tisíc. A nejde iba o celkový počet incidentov, ale aj o ich zvyšujúcu sa agresivitu a ich organizátorov, ktorí sú omnoho koordinovanejší a v čínskej spoločnosti sú považovaní za hrdinov. Ak by do toho prišli aj vážnejšie ekonomické problémy, ktoré sú veľmi pravdepodobné, dôsledky môžu byť katastrofálne.
Praskajúca bublina na realitnom trhu
Po stimulačných opatreniach bolo v čínskej ekonomike jednoducho príliš veľa peňazí, ktoré si našli cestu na trh s nehnuteľnosťami. Čína začala stavať svoje mestá duchov a ďalšie "zázraky". V posledných mesiacoch začali developeri v Šanghaji ponúkať v niektorých prípadoch až 30% zľavy. Ľudí, ktorí kúpili nehnuteľnosť v skoršom období to natoľko pobúrilo, že vyšli do ulíc a proti tejto cenovej politike protestovali. Čo sa stane, keď ceny poklesnú o ďalších 30% a viac? Vo Wenzhou, čo bola ešte pred rokom najviac prosperujúca oblasť v provincii Zhejiang, ponúka jeden developer prvým 150 kupujúcim luxusné BMW ako bonus.
Každý trh sa raz musí priblížiť k svojmu equilibriu. V Číne existuje príliš veľa bytov a domov a kupujúcich je čím ďalej tým menej. Prekvapujúca je rýchlosť ako sa v tomto prípade k rovnováhe približujeme. Minulý rok v máji hlásili čínske úrady 64,5 milióna obytných priestorov, v ktorých sa nepoužila elektrická energia v šiestich po sebe nasledujúcich mesiacoch. Tieto apartmány predstavujú dostatok miesta pre 200 miliónov obyvateľov, ale aj napriek tomu Peking deklaruje výstavbu ďalších tridsiatich až päťdesiatich miliónov nových bytových jednotiek.
To, čo rýchlo stúpa, musí zákonite aj rýchlo klesnúť. Na čínskom trhu vidíme práve takúto klesajúcu fázu. Prirodzene, aj čínska vláda chápe, že ceny musia poklesnúť, a tento pokles chce aj riadiť, aby bol celý proces kontrakcie postupný a nie náhly. Tento trh je však v bubline, a preto je takáto iniciatíva odsúdená na neúspech. Sláva čínskeho draka môže tak opadnúť už oveľa skôr ako si myslíme.
Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja, ktorý nemusí predstavovať názor analytika alebo spoločnosti TRIM Broker. Poskytnutím i alternatívneho názoru, identického či odlišného k názorom našich analytikov sledujeme zvyšovanie informovanosti našich klientov a odbornej verejnosti o danej problematike.
Použitý zdroj: Ch. Martenson / Casey Research
Autor: Peter Margetíny | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7379 | 18.07 % |