Finančné trhy včera opäť zachvátila vlna paniky. Tú spôsobilo niekoľko udalostí: US politici sa podľa očakávaní nedohodli na pláne redukcie federálneho dlhu US, ratingová agentúra Moodys varovala Francúzsko pred problémami, ktoré môžu spôsobiť vyššie výnosy na dlhopisoch a nemecká Bundasbanka znížila odhad rastu najväčšej ekonomiky eurozóny na budúci rok.
Nemecké turbo spomaľuje
Odhad rastu Nemecka bol znížený z úrovne 1,8% do pásma 0,5-1,0%. Už aj na inak najodolnejšiu ekonomiku eurozóny dopadá bremeno finančnej krízy. Dôvodom je, že rast krajiny je závislý stále na vysokom prebytku bežného účtu platobnej bilancie a teraz, keď vo všetkých krajinách PIIGS prebieha deleveraging, klesá aj dopyt po nemeckých tovaroch a službách. Neistotu vyvoláva aj existenčná obava o budúcnosť eurozóny.
Inflácia vs. insolventnosť
Obava o budúcnosť eurozóny je v podstate obava o solventnosť jednotlivých krajín v rámci EMU. Tým, že sa krajiny vzdali svojej menovej suverenity v prospech ECB, je obava o solventnosť krajín reálna. Členské štáty sa totiž nemôžu z problémov „vytlačiť“ a pri financovaní svojich dlhov musia vždy tieto zdroje požičať z trhu. Suverénne krajiny v prípade nutnosti môžu využiť tlačenie peňazí a tieto dlhy zaplatiť, čím sa z rizika defaultu stáva inflačné riziko.
História Weimaru trochu inak
Nemecko sa možnosti, že centrálna banka v záujme zabezpečenia solventnosti štátov použije tlačenie peňazí, bojí ako čert kríža a to kvôli hyperinflácii Weimarskej republiky. Nové svetlo do tohto temného obdobia histórie dáva analytik banky Societe Generale Dylan Grice. Ten mieša karty v tom, že miesto klasickej poučky, že Weimarská republika spôsobila nástup fašizmu, píše, že spomienka na Weimar spôsobila kŕčovité dodržiavanie politiky tvrdej meny, čo spôsobilo rast nezamestnanosti, čo následne viedlo k nástupu fašizmu.
Spomienky na Weimar prehĺbili krízu
Tento názor dokumentuje aj historickými údajmi silnej závislosti medzi rastom nezamestnanosti a preferenciami strany NSDAP ako aj rozdielom medzi pohybom miery nezamestnanosti v Británii, ktorá opustila zlatý štandard v roku 1931 a začala s inflahovaním a nemeckou mierou nezamestnanosti. Nemecko kvôli neustúpeniu od svojej politiky tvrdých peňazí malo preto nezamestnanosť 33% a nie 17%. To, čo by sa stalo, ak by sa predsa Bundesbanka rozhodla pre uvoľnenie menovej politiky a jej inflačné smerovanie, je teraz ťažké povedať, no tvár Európy mohla byť diametrálne odlišná.
Inflácia môže byť niekedy správna vec
Záverom komentáru Grice-a je, že aj keď je zástancom politiky tvrdých peňazí a veľký libertarián, myslí si, že niekedy je vytváranie inflácie správnou vecou. Nemecko sa musí rozhodnúť, či je teraz práve takáto doba. „Nová“ politika ECB nedokáže krízu vyriešiť, ale dokáže kúpiť drahocenný čas na to, aby sa situácia v Eurozóne zmenila. Problém vidí v nadmernej regulácii a politikách, ktoré nepodporujú súkromné podnikanie. Osobne s analytikom súhlasím, nakoľko v stávke je budúcnosť eurozóny resp. celej Európy a ECB má kapacitu odstrániť hrozbu insolventnosti jednotlivých členských krajín. Rozhodnutie o budúcnosti ale teraz majú politici a nie ľudia vo voľbách.
Výhľad na dnes
Supervýbor US kongresu sa podľa očakávaní na škrtoch nedohodol a tým pádom začnú od roku 2013 platiť automatické mechanizmy určené na zníženie dlhu. Ratingové agentúry Standard and Poors ako aj Moodys aj napriek prejavu nejednotnosti kongresu potvrdili rating krajiny, čo je pre trh dobrá správa. Obavou je zlá španielska emisia pokladničných poukážok, kde výnosy začínajú rásť na grécke úrovne. Nakoľko za včerajším poklesom trhu stáli hlavne obavy o rating US, mohli by sme dnes vidieť rast eura. O možnosti rastu hovorí aj potenciál formácie hlava-ramená, ktorá sa na páre vytvorila. Jej potenciál je pre rast k úrovni 1,3620. Support na 1,3470.
Autor: Ján Beňák | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7379 | 18.07 % |