Eurozóna sa teraz nachádza vo vážnej kríze a možno najbližšie mesiace alebo roky uvidíme kľúčové rozhodnutia o tom, ako bude vyzerať. Celá táto kríza pripomína základy vytvárania Spojených štátov amerických v 18. storočí.
V krátkosti, severné štáty na boj s Britmi emitovali množstvo dlhu, no v následnej recesii sa dostali do problémov s dlhmi a možnosť ich bankrotu začala rásť. Fiškálne zodpovedné južanské štáty (presne opačné geografické rozloženie ako teraz) ale nechceli tieto štáty zachraňovať. Problémy Severanov následne začali sťahovať pod hladinu aj inak obozretné štáty. Vtedy prišiel na scénu Alexander Hamilton, ktorý navrhol, aby federálna vláda prevzala dlhy problematických krajín. Išlo tak v podstate o reštrukturalizáciu dlhu, čo bola cena za fiškálnu úniu.
Krajiny, ako napríklad Virginia, totiž splácali svoj dlh aj počas krízy, no na ich plecia následne prešli aj dlhy iných štátov. Nakoniec sa ale z US stala najsilnejšia ekonomická veľmoc na svete. Samozrejme, že to nebolo zadarmo a politický proces zjednocovania si vyžiadal občiansku vojnu o 100 rokov neskôr.
Predstavme si, že by sa z USA nestala fiškálna únia a každá krajina by emitovala vlastný dlh. Nasledujúci graf z roku 2005 dokumentuje, ktoré krajiny by boli v terajšej analógii Nemeckom a ktoré Španielskom. Je tam totiž načrtnutý rozdiel medzi štátmi, ktoré sú čistými prispievateľmi a ktoré čistými prijímateľmi. Ak by napríklad v tej dobe mali tieto štáty len vlastné rozpočty, určite by bol medzi výnosmi ich dlhopisov výrazný rozdiel. Ten by sa po aktuálnej kríze ešte zosilnil. Našťastie je ale US fiškálnu úniou, ktorá zamedzuje vzniku insolventnosti.
Napríklad štát Virginia mal v roku 2009 daňové príjmy na úrovni 58,6 mld. USD, no výdavky až na 155,6 mld. USD. Štát tak mal deficit 97 mld. USD. Podľa dát The Economist za predchádzajúcich 20 rokov dosiahol kumulatívny deficit tohto štátu 590 mld. USD, čo predstavuje 145% HDP štátu. Jedná sa o úrovne podobné Grécku. Ak by mala Virgina vlastné dlhopisy a len vlastný rozpočet, rozdiel medzi výnosmi v 50 štátoch by bol určite výraznejší než je teraz (aktuálne dlhopisy rôznych štátov únie majú výnosy o jeden až štyri percentuálne body vyššie než výnosy benchmarkových federálnych dlhopisov). Najzadlženejším štátom US by v tomto prípade bolo Nové Mexiko, kde by sa dlh k HDP pohyboval na úrovni 260%.
Amerika ale dokázala akceptovať, že dlh iného štátu je stále dlh Američanov a celá situácia sa nedramatizuje. Eurozóna je ale politicky veľmi rozdrobená, obyvateľstvo zďaleka nie je také homogénne ako v US a preto môže byť fiškálna únia naozaj neodstrániteľnou prekážkou. V opačnom prípade ale neostáva nič iné, než odchod niektorých štátov z Eurozóny resp. v konečnom dôsledku jej rozpad.
Výhľad na dnes
Celý menový trh sa pozerá stále na zajtrajšie úvodné slovo prezidenta FEDu Bernankeho na konferencii centrálnych bankárov v Jackson Hole. Po tom, ako pred rokom naznačil možnosť ďalšieho QE na tomto zasadnutí trh z časti očakáva, že aj toto zasadnutie by mohlo priniesť podobný trend. Osobne si ale myslím, že trh, čakajúci na explicitné áno z úst Bernankeho bude sklamaný. To, že obchodníci to možno vidia podobne, dokumentuje aj neschopnosť EURUSD uzatvoriť nad hladinou 1,4450.
Z intradenného hľadiska očakávame len zverejnenie týždenných žiadostí o podporu nezamestnanosti v US. Zatiaľ sa pár pohybuje vo formácii trojuholníka definovanom hladinami 1,4390 až 1,4470. Zatiaľ priestor na prelomenie hornej hladiny nevidím, takže očakávam skôr len pullback k hladine 1,4390/80. Ak by sa ale obnovil pokles US akcií, očakávam pokles až k 1,4350.
Autor: Ján Beňák | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7772 | 13.70 % |