Eurozóna: Raj politických klamárov
Určite nie som jediný, kto začína mať dosť politických hier v Európe. Lídri jednotlivých krajín, ktorý sa snažia získať skôr drahocenný čas v hlavných správach a nie riešiť problémy, sú všetkým už len na smiech. Pripomeňme si obrovskú záchranu Grécka z minulého roka, ktorá mala byť definitívnym riešením a zabrániť presunu krízy na ostatné krajiny. Teraz sa rieši ako Grécko zachrániť po druhý krát a zabrániť rozšíreniu nákazy na jadrové krajiny Eurozóny. Pravda stále bolí a nikto si neprizná, že Grécko svoje dlhy nedokáže nikdy splatiť. Už teraz totiž pomer dlhu k HDP v Grécku dosahuje úrovne, ktoré malo Grécko mať až v roku 2013.
Stále ale napríklad grécky premiér verí, že všetko sa dokáže bez problémov vrátiť do normálu (a ak nie, budú za to môcť politici Eurozóny, ktorí grécku krízu nezvládli). Jedným z jeho argumentov je očakávaná privatizácia s plánovaným výnosom 50 mld. EUR. Ako príklad, že privatizácia nemusí priniesť ani polovicu z toho, slúži predaj podielu v gréckej telekomunikačnej spoločnosti Hellenic Telecommunications. V roku 2009 bol premiér Papanderou proti tomuto predaju, no v júni tohto roku už pod tlakom EU a MMF na predaj 10% podielu pristúpil. Predaj ale vyniesol len tretinu z toho, čo by Grécko za akcie získalo v roku 2009. Na úspešnú privatizáciu preto radšej zabudnime.
Príkladom krásneho zavádzania sú aj výsledky záťažových testov európskych bánk. Ich prvé kolo ukázalo, že írske banky sú dostatočne kapitalizované, no banky bolo treba nakoniec znovu zachrániť (a možno bude treba ešte raz) a potrebe bailoutu sa nevyhlo ani samotné Írsko.
A čo také Portugalsko? V apríli krajina revidovala svoj deficit za rok 2010 na 9,1% z predchádzajúceho údaju 8,6%. Cieľ vlády bol pritom len na úrovni 7,3%.
Španielsko tiež nemá čisté ruky. V apríli španielsky premiér Zapatero oznámil, že Čína investuje 9 mld. EUR na rekapitalizáciu bánk. Po tom, čo čínski predstavitelia odmietli takéto správy, obhajoval sa Zapatero tým, že išlo o problém s prekladom.
Ak by sme predsa len odpustili politikom ich klamstvá a zavádzanie, podkladové problémy a to vysoký dlh a slabý rast, ostávajú. Írsko dokumentuje tento problém. Ak dlh krajiny dosiahne svoje maximum na úrovni 240 mld. EUR (160% HDP), potom financovanie tohto dlhu pri sadzbe 4% (hlboko pod trhovými sadzbami) bude stáť ročne 10 mld. EUR na úrokoch, čo bude predstavovať 80% daňových príjmov krajiny. To vyžaduje, aby Írske HDP (150 mld. EUR) rástlo ročne tempom 6,7%. Pokiaľ bude rast nižší, bude sa pomer dlhu k HDP každý rok zvyšovať.
Tieto štatistiky dokumentujú, prečo sa ľudia v okrajových častiach Eurozóny boja a radšej svoje úspory prevádzajú z domácich bánk do bánk v Nemecku a Švajčiarsku. Napríklad od roku 2009 poklesol objem vkladov v gréckych bankách o 17%.
Dôveru určite nezvyšujú ani posledné vyjadrenia politikov. To, kedy sa politici stretnú je asi dôležitejšie než to, o čom treba rokovať. Napríklad aj štvrtkový summit EU, o ktorom sa hovorilo ako prelomovom, od včera prelomovým asi nebude. Nemecká kancelárka Merkelová včera povedala, že v štvrtok nemusíme čakať prelomové riešenie krízy, nakoľko neexistujú jednoduché kroky, ako krízu riešiť. To jej určite veríme, ale doteraz sme žiadne kroky na riešenie nevideli. Len zametanie problémov pod koberec. No teraz ich je tam už toľko, že sa po tomto koberci už nedá chodiť.
EURUSD a dnešný výhľad
Dnes je makroekonomický kalendár počas európskej seansy prázdny, no to neznamená, že impulzy na pohyb budú chýbať. Očakávame totiž portugalskú akciu, ktorá by mala skončiť dobre podobne ako ostatné aukcie počas tohto týždňa. Následne samozrejme vývoj ovplyvnia korporátne výsledky a následné správanie US akciového trhu ako aj výsledky z realitného trhu o 16:00... Zatiaľ je výhľad rastový... Support na 1,4130, rezistencia na 1,42. Jej prelomenie otvorí priestor na rast k hladine 1,4250.
Autor: Ján Beňák | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.7379 | 18.31 % |