Hoci reálne mzdy rastú v Spojených štátoch len veľmi pomaly, rozmohol sa podobný fenomén ako na začiatku 80. a v polovici 90. rokov minulého storočia. Za posledné štyri desaťročia tam výrazne vzrástla nerovnosť príjmov. Avšak nie tak, ako si väčšina z nás myslí.
Nerovnosť medzi príjmami sa zvyšuje, ale nie je to len dočasné?
Agentúra The Economist Intelligence Unit (EIU) vykonala každoročný prieskum pre Bank of New York Mellon, v ktorom sa pýtala 700 svetových inštitucionálnych investorov na rôzne otázky ohľadom finančných trhov. Jedna z tém sa však zamerala aj na to, čo si investori myslia o stále zreteľnejšej nerovnosti príjmov. Väčšina sa pritom zhodla na tom, že tieto rozdiely priamo ohrozujú kapitalistickú trhovú ekonomiku. Prieskum tiež poukázal na to, že reálne mzdy klesajú. To by mohlo do budúcna ohroziť výdavky a nákupné správanie ľudí.
Nerovnosť medzi príjmami za posledných 40 rokoch síce rástla, avšak nie až do takej miery, ako nedávno opísal magazín Forbes na svojich internetových stránkach. Na svojom blogu potom John B. Taylor dobre opísal nedostatky prieskumu z pera Forbesu, viac nájdete v grafe nižšie. Forbes nám napríklad chcel nanútiť, že až 90 percent príjmov od roku 1980 takmer nerastie. Lenže každý, kto má aspoň priemerné IQ, tomu veriť nebude. Znamenalo by to totiž, že aj keď ekonomika od 80. rokov rástla celkom vysokým tempom, mzdy sa zvyšovali len horným 10 percentám. Chyba v tomto grafe je tá istá, na ktorú som už upozorňoval vo svojom nedávnom článku. Graf totiž nezohľadňuje štátom vyplácané dávky, čo znázornenú krivku deformuje.
Pri hľadaní spoľahlivého ekonomického prieskumu týkajúceho sa Spojených štátov sa často oplatí pozrieť na stránky oblastného Fedu. Napríklad federálna banka v San Franciscu vydala v roku 2007 štúdiu, z ktorej vyplýva, že nerovnosť príjmov síce za posledných 40 rokov vzrástla, ale naprieč jednotlivými regiónmi aj mzdovými skupinami sa tieto rozdiely líšia.
Na grafe nižšie môžete vidieť, že najväčšia nerovnosť panuje v hornej polovici príjmov. Zaujímavé pritom je, že sa nerovnosť medzi strednou a nižšou triedou od roku 1967 nemení.
Štúdia kladie veľký dôraz na tri hlavné faktory, ktoré sa na trende narastajúcej nerovnosti podieľali. Ide o presun výroby do zahraničia (offshoring), prisťahovalectvo a tzv. "skill-based technological change-STBC", teda zmenu v technológii výroby, ktorá zvýhodňuje kvalifikovaných ľudí. Offshoring pochopiteľne zvyšuje ponuku menej kvalifikovanej pracovnej sily, čo následne vytvára tlak na mzdy menej kvalifikovaných pracovníkov v Spojených štátoch (a vedie k ich prepadu). A k tomuto trendu tiež prispieva menšia sila odborov.
Fed potom odhaduje, ako sa každý z týchto faktorov premieta do nerovnosti príjmov (pozri graf nižšie). Na nerovnosti príjmov majú svoj podiel všetky tri faktory. Je ale zaujímavé, že k rastu rozdielov začalo dochádzať práve od začiatku IT revolúcie. Vďaka nej sa totiž medzi kvalifikovanými pracovníkmi rozšírila tzv. škálovateľnosť. Nakoniec však tento trend zrejme ustane - s tým, ako sa navýši počet IT odborníkov, klesne aj ich cena.
Reálne mzdy nerástli v Spojených štátoch nijako výrazne ani v minulosti, tak prečo by to teraz malo byť inak?
Vráťme sa teda k vývoju miezd, ktoré podľa inštitucionálnych investorov oslovených agentúrou EIU klesajú. Najprv vám ale dám jednu hádanku. Na grafe nižšie môžete vidieť sedemročný kĺzavý pomer vývoja amerických platov, a to od roku 1954 do 1985. Krivka ide jasne dole a v roku 1985 Američanom nezostáva, než sa utápať v depresii.
Lenže čo sa s reálnymi mzdami stalo potom? Vrátili sa k rastu, až na pár zádrheľov v podobe tzv "savings-and-loan" bankovej krízy. Navyše od roku 1995 do roku 2004 išli hore ešte rýchlejšie. Hoci súčasný rast reálnych miezd je žalostný, ide o podobnú situáciu, v ktorej sme už raz boli. Je tak príliš predčasné hovoriť o nejakej novej paradigme. Technologický pokrok môže totiž všetko lusknutím prsta zmeniť, alebo môže prísť nejaká iná pozitívna zmena. V ekonomike nie je nič trvalé. Nakoniec sa vždy nájde veľa dôvodov k tomu myslieť si, že až sa nám podarí vyhrabať z krízy, mzdy sa zase vrátia do pôvodných výšin.
Autor: Peter Garnry | stratég akciových trhov | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.7885 | 12.45 % |