FED ohlásil v stredu ďalšiu vlnu kvantitatívneho uvoľňovania, americký finančný sektor sa do konca júna 2011 bude môcť tešiť 600 miliardám novým dolárom, časť ktorých si s určitosťou nájde podobne ako pri jeho prvej vlne (viď graf) cestu aj na akciové trhy. Adekvátne tomu, že čiastka bola o čosi vyššia ako 500 mld., ktoré sa v posledných dňoch najčastejšie diskutovali, včera reagovali aj hlavné akciové indexy, v Európe poskočil EuroStoxx 50 o 1,90 % a v Spojených štátoch S&P 500 o 1,93 %.
Vedľajším účinkom kvantitatívneho uvoľňovania je aj oslabovanie amerického dolára, ktoré má nemalý vplyv na viaceré sektory akciových trhov. Dolárový index, merajúci kurz dolára voči šiestim najobchodovanejším menám, sa v súčasnosti pohybuje na najnižších úrovniach od decembra 2009 a karty na devízových trhoch sú v súčasnosti rozdané tak, že dolár by mohol ostať ešte nejaký čas slabý. O zvrátenie trendu by sa v našich očiach mohol postarať návrat averzie k riziku (ktorého zdrojom môže byť napríklad opätovné vyhrotenie dlhovej krízy v eurozóne, prepad západných ekonomík do ďalšej recesie, alebo výrazné spomalenie rastu v Číne), prípade aj zlepšenie ekonomickej situácie v USA.
Ktoré spoločnosti môžu na akciových trhoch zo slabého dolára najviac vyťažiť? V prvom rade sú to americká exportéri, najmä tí, ktorí majú svoju výrobu lokalizovanú v USA, a väčšinu svojich nákladov majú v amerických dolároch, kým nemalú časť svojich ziskov realizujú v zahraničných menách. Takou spoločnosťou je napríklad výrobca lietadiel Boeing, ktorý v roku 2009 dosahoval až 42,2 % svojich tržieb mimo USA, naopak výroba prebieha výhradne v USA. Negatívne dopady slabého dolára pre spoločnosť sa tak obmedzia na vstupné suroviny, nakoľko ale spoločnosť vyrába produkty s vysokou pridanou hodnotou, nákladový efekt by mal byť marginálny. Navyše mu pomôže aj fakt, že jeho jediný konkurent Airbus bude znevýhodnený silným eurom.
V prípade ďalších amerických výrobných gigantov bude pravdepodobne efekt viac obmedzený, keďže títo nemalú časť svojej výroby realizujú priamo v zahraničí, takže sa s vyššími dolárovými tržbami budú spájať aj vyššie dolárové náklady. Aj napriek tomu by spoločnosti, ktoré sú čistými exportérmi z USA, u ktorých je predpoklad, že pozitívne efekty prevážia nad negatívnymi, mohli zo slabšieho dolára profitovať. Napríklad svetový líder v oblasti výroby dobývacích technológií Caterpillar realizuje až 67 % svojich tržieb mimo USA, pričom jeho podiel jeho neamerických aktív dosahuje len 50 %. Podobne je na tom aj výrobný konglomerát 3M, ktorý v zahraničí zarába až 63 %, 54 % aktív však vlastní doma.
Presne opačným príkladom je hlinikárenský gigant Alcoa, ktorý až 53 % svojich tržieb dosahuje v USA, až tri štvrtiny aktív však má umiestnených v zahraničí, slabší dolár tak spoločnosti predražuje náklady v cudzích menách. Tento efekt však môže zmierniť, dokonca aj znegovať dolárový rast cien hliníka (v závislosti od toho, o koľko slabší dolár posunie nahor ceny hliníka). Podobná situácia je aj v prípade ďalších ťažobných a energetických spoločností, ktoré väčšinou vlastnia aktíva po celom svete, dopad na ich hospodárske výsledky tak pri rastúcich cenách komodít nemusí byť jednoznačný.
Viac z tejto akciovej analýzy vrátane tabulek a grafov nájdete TU...
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |