Obchodovanie na US akciových trhoch dnes bolo pomerne volatilné a nakoniec hlavné indexy ukončili obchodovanie zmiešane. Ani séria lepších korporátnych výsledkov, lepšie týždenné žiadosti o podporu v nezamestnanosti, slabý dolár a úspešná emisia 7-ročných dlhopisov nedokázala výraznejšie pomôcť trhu. Tento vývoj je tak výstražným prstom pre akciový trh a to prioritne pred voľbami a zasadnutím FOMC počas budúceho týždňa. Štvrtkový akciový kokteil: Dow Jones -0,15%, SP500 +0,10%, Nasdaq Composite +0,16%.
Korporátne zisky naďalej výborné
Výsledky z US korporátneho sektora dnes boli opäť výborné, kedy lepšie výsledky zverejnili spoločnosti ako Visa (-4,34%), Potash (-3,25%), Dow Chemical (-1,12%), Colgate-Palmolive (-0,77%), Eastman Kodak (+15,37%), Exxon Mobil (+0,84%), Motorola (+0,49%), 3M (-5,86%) a Celgene (+3,03%). Ako ale ukazujú denné zmeny jednotlivých akcií, trhom sa príliš už nechce postúpiť na vyššie úrovne. Dôvodom je práve spomínaná neistota pred rozhodnutím FOMC, voľbami a zajtrajším výsledkom HDP za 3Q. Obchodníci tak radšej ostávajú mimo trhu. Podľa viacerých komentátorov trhov totiž existuje značné riziko poklesu akciového trhu po týchto udalostiach, teda sell-the-news a preto sa skôr obchodníci držia mimo trhu.
FED k Wall Street: Koľko stimulov treba?
To, že FED už sám neriadi menovú politiku, ale len počúva Wall Street, bolo každému jasné už auguste, kedy na „odporúčanie“ bánk Nomura a Goldman Sachs prišiel FED s reinvestíciou kapitálu zo splatných hypotekárnych dlhopisov na nákup nových štátnych dlhopisov. Dnes sa ale prekonal. FED požiadal primárnych dílerov, aby skúsili odhadnúť, aký efekt by malo nové kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky na trh, ak by bolo v objeme 250 mld. USD, 500 mld. USD, 1 bilión alebo by neprišlo k žiadnym nákupom. Trefne túto udalosť zhodnotila redaktorka Financial Times Tracy Alloway: „Nemal by FED viesť očakávania radšej než ich diskutovať?“ Tento vývoj jasne dokumentuje, že FED nevie, čo robiť a zároveň si ani neuvedomuje, čo robí. To, že tentokrát je to inak a menová politika je dobre pochopená, sme už počuli niekoľko krát. „...nedôjde k žiadnej neobmedzenej emisii peňazí a k ich depreciácii... nakoľko monetárna veda je oveľa viac pochopená.“ Nie, tento výrok nepochádza z tohto ani minulého roku, ale z roku 1914. Už v roku 1916 ale ročná miera inflácie presahovala 10%...
Nikto nerozumie QE
Podľa stratéga banky Nomura Freda Goodwina „Nikto nerozumie QE... Nevieme, ako inflačné by mohlo byť... Obávajme sa neželaných dopadov.“ Opatrný ohľadom QE je aj Hoenig z FEDu, ktorý QE nazval „veľmi nebezpečnou hrou.“ Autor Jens O’ Parsson v svojej knihe Dying of Money napísal: „Každá veľká inflácia, či už tá zo začiatku 20-tych rokov v Nemecku, alebo inflácia počas Kórejskej alebo Vietnamskej vojny, začala pasívnou expanziou množstva peňazí v obehu. Tá ale ostala nedotknutá po dlhú dobu. Efekt bol ako keď nalejete na pripravený táborový oheň lieh predtým, než škrtnete zápalkou. Ochota ľudí držať peniaze sa môže rýchlo zmeniť či už z psychologických alebo spontánnych dôvodov, čo zvýši rýchlosť obehu peňazí. Môže to trvať len pár týždňov. Ekonómovia ostanú zaskočení a váhajú so stiahnutím likvidity. Príkladom je leto 1922 v Nemecku. Obyvateľstvo sa začalo správať inak takmer dva roky po zvýšení peňazí v obehu.“ Konečný efekt QE by tak mohol byť inflačný, no vývoj v Japonsku dopadol inak.
QE je len swap. Ale...
Vieme, že QE je len swap a nemení čistý objem finančných aktív. Čo sa ale stane, ak sa zrazu tieto peniaze (teraz nadbytočné rezervy) dostanú do obehu? Vidíme, čo sa deje, keď sa tieto zdroje používajú na špekulovanie. Na komoditách už niekto dávno škrtol zápalkou. V US sa ale inflácia stále nedeje, len sa vplyvom slabého USD presúva inde. Analytik Robin Brook z banky Goldman Sachs si dokonca myslí, že na to, aby sa inflácia v US zvýšila, bude musieť dolár „oslabiť oveľa viac.“ Týmto pádom by svet mohol vidieť obrovskú infláciu, nakoľko väčšina komodít je denominovaná v dolároch.
Wall Street je len stroj na bonusy
Analytik John P. Hussman zhodnotil vývoj nasledovne: „Slabý dopad monetárnych stimulov na reálne aktíva vzniká preto, lebo dodatočné peniaze majú malý dopad na stimuláciu kapitálových investícii v čase všeobecného nadbytku kapacít.“ Efekt ale môžeme vidieť na finančných aktívach. Pokračuje William Black: “Finančný systém má tiež nadbytočné kapacity, čo dokumentuje potreba vytvárať bublinu za bublinami, aby tento kapitál našiel umiestnenie. Väčšina inovácií vo finančnej sfére nebola vyvolaná dopytom, ale nadbytočnou kapacitou kapitálu. Zmenšenie finančného sektora je kritické pre vrátenie ho na také úrovne, ktoré budú zosúladené s potrebou ekonomiky.“ FED ale svojim prístupom QE vôbec nejde želaným smerom a bubliny na finančných trhoch budú dovtedy, dokedy bude obrovský nadbytok kapitálu. "Wall Street je jednoducho len stroj na bonusy, ktorému sa príliš nedarí bez nejakej bubliny," popísal stav na Wall Street David Weidner
Nebuďme z QE sklamaní...
Pozrime sa ale skôr na aktuálnu situáciu. Trh je zaplavený likviditou a očakáva spásonosne nové kolo kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky. Bude mať ale QE 2.0 skutočný dopad na trhy? Od kedy trh začal počítať s novými stimulmi, teda od Bernankeho prejavu v Jackson Hole, sa výnosy na US 10-ročných dlhopisoch takmer nepohli. Výnosy rástli aj počas celého prvého kola QE. Rovnako aj v Japonsku dlhopisy počas QE rástli a príkladom je aj UK, kde počas QE vzrástli výnosy na 10-ročných dlhopisoch o 90 bp. Bernanke ale radšej bude skúšať taktiku QE, nakoľko trh to jednoducho chce. A Wall Street tiež. Pretože likvidita vytvára bubliny... a bubliny bonusy.
Autor: Ján Beňák | TRIM Broker, a.s. | www.trimbroker.com
Britská libra | 0.9172 | -1.54 % |