Ekonomické dôsledky sú pre usporiadateľa olympijských hier často sklamaním

Uverejnené: utorok, 05. jún 2012, 09:15

Štáty často míňajú vysoké sumy peňazí na propagáciu a organizovanie olympijských hier. Vlády a zástancovia olympiády vždy prezentujú hry ako dobré pre ekonomiku i občanov.

A nijako sa nelíšia ani hry v Londýne. Náklady presiahnu deväť miliárd libier. Zatiaľ čo náklady možno odhadnúť relatívne ľahko, prínosy tvoria mäkké hodnoty a multiplikačný efekt postavených budov. Novinári pritom rozsah verejných prostriedkov potrebných na organizovanie hier v čase krízy kritizovali. Aj napriek tomu možno povedať, že hry poslúžili po vzore keynesiánskej teórie k naštartovaniu britskej ekonomiky v čase, keď to najviac potrebovala. 

Vybudovanie olympijskej dediny na východe Londýna prispelo k rozhýbaniu stavebníctva v celej Veľkej Británii. Zhruba 95 percent kontraktov na jej výstavbu si rozdelili britské stavebné firmy. Celková hodnota týchto zákaziek potom dosiahla takmer šiestich miliárd libier.

Tie čísla znejú dobre, ale ….

Spoločnosť Visa odhaduje, že ekonomický dopad pre britskú metropolu za organizovanie hier bude prostredníctvom rôznych útrat zhruba 508,4 milióna libier. Túto sumu si rozdelia hotely, maloobchodníci, supermarkety, reštaurácie a cestovné agentúry. Navyše sa čaká o zhruba 1,14 miliardy libier lepší výkon ekonomiky vďaka znásobeným efektom sektorov, ktoré budú profitovať práve z rastúcich útrat. Tie sa čakajú hlavne od medzinárodných turistov, nie od domácich spotrebiteľov. Z dvojtýždňového boomu turistov budú ťažiť aj hotely a luxusnejšie maloobchody. Nápor turistov, ktorí do Londýna vyrazia len kvôli hrám, ale odradí turistov, ktorí kvôli hrám neprídu. Komu by sa taktiež chcelo cestovať uprostred leta a uprostred olympiády londýnskym metrom?

…. aký veľký vplyv v skutočnosti majú?

Keď premýšľame nad olympiádou, tak si s ňou často spájame aj masívny boom pre lokálnu ekonomiku. V skutočnosti je ale taký dopad minimálny. Ako príklad nám poslúži práve Londýn. Porovnajte náklady vo výške deviatich miliárd libier s pravidelným ročným rastom britskej ekonomiky. Náklady na olympiádu tvoria zhruba 0,7 percenta ročného HDP. Investície navyše boli rozložené do piatich rokov. Skutočný dopad na britské hospodárstvo je tak minimálny.

Štadióny sú zlá investícia

Na tému výhod organizovania mega športových podujatí (ako je napríklad olympiáda) vzniklo mnoho štúdií.

Výsledky týchto štúdií sú ale zmiešané a po samotných akciách potom vzniká prieskumov málo. Hoci nie je jednoduché z uskutočnených štúdií vyvodiť všeobecnejšie závery, jedno je zrejmé. Budovanie štadiónov a športových lokácií je kvôli nízkej využiteľnosti po hrách veľmi zlou investíciou. Ich samotné udržiavanie potom totiž vlády stojí milióny dolárov. Napríklad olympiáda usporiadaná v roku 1976 v Montreale stála druhé najväčšie kanadské mesto v dnešných cenách šesť miliárd dolárov. Montrealu potom trvalo tridsať rokov tieto peniaze splatiť. A nezostalo mu nič než dnes už nemoderný a nevyužívaný olympijský štadión.

Akademický výskum navyše ukázal, že nad problémom nedostatočného využívania športovísk a štadiónov vždy pred akciou zvíťazia očakávania rastu HDP a ekonomické dopady, ktoré má akcia priniesť. Očakávania sú ale vždy premrštené.

Skvelým príkladom je aj svetový šampionát vo futbale, ktorý bude v roku 2022 organizovať Katar. Tento arabský štát totiž minie 70 miliárd dolárov na výstavbu piatich nových štadiónov (dva už sú hotové) a infraštruktúru. 70 miliárd! V prepočte na jedného z dvoch miliónov obyvateľov to vychádza na 35 tisíc dolárov na hlavu. Stane sa potom Katar novým turistickým rajom? Skôr nie. Reálne – keď porovnáme výšku výdavkov s predpokladanou päťpercentnou návratnosťou investície do svetového šampionátu, potom sa dostaneme na nutné ročné výnosy 3,5 miliardy dolárov. A to je úplne nepravdepodobné.

Pár ďalších príkladov Peking 2008

Čína počas štyroch rokov pred olympiádou minula okolo 40 miliárd dolárov, čo predstavuje približne 0,3 percenta jej ročného HDP. Z toho dve miliardy išli priamo na štadióny a zariadenia. Väčšina celkovej investície ani nesúvisela priamo s olympiádou. Stavali sa za ňu domy, cesty, dopravné systémy a infraštruktúra. Rovnako ako mnoho prieskumov uskutočnených po hrách, sú aj dopady na čínsku ekonomiku diskutabilné. Výsledky výskumníkov rozdeľujú podľa toho, či sa tak masívne investície skutočne vyplatili. Číne olympiáda priniesla hlavne zlepšený imidž a postavenie na diplomatickom poli.

Atény 2004

Zatiaľ čo vysoká cenovka hier v Pekingu môže byť pripisovaná nákladom na rastúcu ekonomiku a budovanie lepšej infraštruktúry, v prípade hier v Aténach niečo podobné rozhodne neplatí. Pre porovnanie, grécke hospodárstvo predstavuje približne jednu pätnástinu čínskeho HDP. Atény za hry minuli zhruba 15 miliárd dolárov, čo je skoro sedem percent gréckeho HDP za rok 2004. V relatívnych hodnotách tak vydali omnoho viac peňazí než Čína.

Hoci Atény taktiež investovali do infraštruktúry, dopady toho kroku rozhodne neboli tak ohromujúce ako v Číne. V gréckej metropole totiž žijú len štyri milióny obyvateľov zatiaľ čo Peking ich má 17 miliónov. Atény navyše už pred olympiádou boli vyspelou turistickou destináciou. Potenciálne výhody po hrách tak boli otázkou. Podobne to bude aj s tohtoročnou olympiádou v Londýne.

Megaudalosti akými sú aj olympijské hry sú pobavením pre obyvateľov a politikov. Ekonomické náklady ale majú tendenciu prevyšovať hospodárske výhody a hry v Londýne na tom nebudú inak. Pre britských obyvateľov a investorov ale nie je všetko stratené. Lokálne akciové trhy totiž v súvislosti s letnou olympiádou majú tendenciu prevyšovať svojich konkurentov. O tom ale až nabudúce.

Autor: Mathieu Bolduc | Equity Analyst | www.saxobank.sk

Pridať Váš názor

Súvisiace články:

Pandémia posilnila vnútornú stabilitu Európskej únie

Kým na začiatku krízy mnohí opäť poukazovali na rastúce riziko odchodu Talianska z Európskej únie, dnes je situácia radikálne lepšia. Akcieschopnosť politických lídrov znížila riziko rozpadu únie na m

Nekonečný rast miezd v Amerike?

Ázijské trhy boli dnes chudobné na makroekonomické dáta, keďže nám nepriniesli ani jeden makroekonomický údaj na zmienenie. Indexy výrazne rástli, vďaka očakávaniu prerokovania obchodnej vojny medzi A

Najdrahšie hypotéky v USA od roku 2011

Ázijský makroekonomický kalendár nám v strede obchodného týždňa veľa toho nepriniesol. Japonská centrálna banka ponechala kľúčové úrokové sadzby na zápornej úrovni -0,1% podľa očakávaní. Čína sa vyjad

Nové clá voči Číne realitou

Utorok nepriniesol žiadne dôležité makroekonomické dáta. Americký prezident Donald Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou zavedením ciel vo výške 10 % na ďalších 200 miliárd dolárov čínskych tovarov. V

Ďalšie cla na obzore

Začiatok obchodného týždňa sa niesol v negatívnom duchu pre ázijské akciové trhy. Americký prezident Donald Trump ohlásil ďalšie cla na dovoz tovaru z Číny, ktoré budú podliehať 10% zdaneniu. Jedná sa

CedThumbnails