Inšpiroval som sa serverom The King Report a prerobil jeden zaujímavý graf. Znázorňuje, že Spojené štáty potrebujú 4-percentný rast ekonomiky (v nominálnom vyjadrení), aby sa vyhli recesii. Zakaždým, keď sa americká ekonomika dostala pod túto hranicu, nastúpila práve recesia. Prehľadne som to zvýraznil v grafe nižšie.
Vždy, keď v minulosti ekonomika klesla tak, ako piatkové údaje o hrubom domácom produkte (vyjadrené disponibilnými príjmami domácností) za prvý kvartál, americké akciové trhy išli naopak nahor. Miera úspor je pritom na najnižšej hodnote od posledného štvrťroku roku 2007.
Záver:
Už od začiatku tohto roka hovorím, že "reálna ekonomika" je oveľa slabšia, než napovedajú podkladové ekonomické dáta. A navyše je podstatne viac oslabená, ako sa nám snažia naznačiť všetky prieskumy.
V prvom štvrťroku som mal možnosť navštíviť všetky hlavné svetové oblasti, vrátane Latinskej Ameriky, kde som bol v uplynulom týždni. Počas týchto ciest som zistil, že aj tie (až doteraz) najsilnejšie ekonomiky, v mojom prípade Poľsko, Juhoafrická republika, Čile, Rusko, Slovenská republika, majú čo robiť, aby splnili svoje predpovede o ekonomickom raste. Navyše mnohé z nich trápi relatívne vysoká inflácia. A rozhodne ide o zaujímavé zistenie v čase, kedy je trhové ocenenie akcií absolútne odtrhnuté od reality. Akcie tak ponúkajú "jednoduchý a lacný" spôsob, ako alokovať aktíva.
Ja osobne skôr verím a spolieham sa na dáta opisujúce fixné príjmy, pretože sme blízko k obdobiu dezinflácie alebo deflácie. Môže za to predovšetkým dlh nahromadený v Európe a v Spojených štátoch, spolu s tzv. pascou stredného príjmu, ktorá sa objavuje pri rozvíjajúcich sa ekonomikách. Síce neviem, ako na to zareagujú akcie, avšak viem, že to povedie k vyšším deficitom, rozsiahlejšiemu vydávaniu dlhopisov a ešte trúfalejším ekonomickým experimentom. Politici pritom pravdepodobne stavia na posledné (ale nebezpečné) kolo politiky preťahovania a predstierania.
Podľa mňa je rozumné zachovať si chladnú hlavu a znížiť u akcií riziko na minimimum, a to aspoň do vrcholov pre tohtoročný apríl až máj. Trhy v súčasnosti vsádzajú na pokračovanie menových experimentov ako pri Fede, tak pri Európskej centrálnej banke. A k slovu sa tak čoraz viac dostáva koncept modernej menovej politiky, aj keď nejde o nič nové, než o prepracovanie základných keynesiánskych myšlienok. Dochádza tak k zjednodušovaniu neinflačnej politiky plnej nezamestnanosti, a to ignoráciou problémov, ktoré opisuje analýza Phillipsovej krivky. Ide o dilemy medzi udržaním stability realitného a finančného sektora a problémy pri otvorených ekonomikách (Zdroj: Menová a fiškálna politika a úrokové sadzby: Kritika modernej menovej teórie; Thomas I. Palley, január 2013)
Vrelo vám odporúčam prečítať si Palleyov článok, pretože tento moderný koncept je pre mnoho ľudí novou modlou, najmä tých z tábora keynesiáncov, ktorí vymýšľajú stále nové nezmysly. Tu by som rád zdôraznil, že nie som ani keynesiánec, ani monetarista. Som pragmatik - neverím tomu, že nás makroekonomika dokáže vyviesť z krízy. Trhy, zamestnanosť a ceny sa podarí dostať do rovnováhy len v prípade odmietania súčasnej makroekonomiky a intervenciou. Rozhodne sa to nepodarí ekonomike preťahovania a predstierania umocnenej na druhú a už vôbec nie tým, keď si budeme stále dookola hovoriť, že sme v prvej vlne vykonali príliš málo opatrení.
Pacient (respektíve ekonomika) stále dýcha len s pomocou prístrojov
Trhy teraz radšej nepoužívajú slovo realita, pretože je pre nich až príliš sprosté. A rovnako tak postupujú aj centrálni bankári (s nulovou zodpovednosťou za svoje činy), zákonodarcovia a často tiež nevolení zástupcovia Európskej únie. Ide vlastne o krízu mysle, ktorej chýba akákoľvek invencia a zdravý rozum. Naopak, mali by sa zamerať na mikroekonomiku. Ľudia sa totiž s krízou (aj takto veľkou) vyrovnajú a budú na ňu reagovať s pokorou. Kým však budeme udržiavať "pacienta" pri živote len s pomocou prístrojov a veriť v lacné peniaze, k žiadnej zmene nedôjde.
Keď som sa na svojich cestách okolo celého sveta stretával s riaditeľmi firiem a biznismenmi, zistil som, že sa držia skrátka a investujú len do svojich vlastných spoločností (skupujú vlastné akcie namiesto ďalších investícií). Zároveň však v súkromí ochotne nakupujú akcie firiem tretích osôb. Pritom je potrebné, aby sa tento trend obrátil. Dobre nám to ale ilustruje, ako zvrátene začali finančné trhy konať.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.7970 | 11.50 % |