"Sú len dva spôsoby, ako byť šťastný: zlepšiť súčasný stav alebo znížiť svoje očakávania." Jodi Picoult,
Všetci pritom vieme, akú metódu si zvolili trhy, aby si zabezpečili svoje šťastie!
Stále nedokážem pochopiť, čo donútilo Federálny výbor pre voľný trh (FOMC) k tak dramatickej zmene postoja. Banky na Wall Street sediace vo svojich slonovinových vežiach to síce zatiaľ úspešne ignorujú, ale tu je pár mojich postrehov:
Znamená to zmenu v uvažovaní Fedu. Snaží sa Bernanke zachrániť svoj odkaz, ako píše vo svojom trefnom článku autor Bruce Kasting? To by zodpovedalo tomu, že Bernankemu už zostáva len ročný mandát a že chce americkú menovú politiku zanechať v neutrálnom stave, narozdiel od súčasných krízových hodnôt. To isté urobil pre Bernankeho aj jeho predchodca Greenspan, keď počas 22 mesiacov zvýšil sadzby z jednoduchého percenta na šesť percent. Chcel tak po sebe pozametať následky uvoľňovania menovej politiky, ku ktorému došlo po prasknutí IT bubliny v roku 2000. Keby náhodou chcel niekto ignorovať fakt, že byrokrati majú vždy snahu po sebe niečo zanechať, nech sa pozrie práve na Greenspana. Ten sa ešte tri roky po svojom odchode snažil svoju prácu vo Fede obhajovať (avšak neúspešne).
Trhy začínajú na vzniknutú situáciu reagovať. V utorok som u jednej veľkej investičnej banky prvýkrát zaznamenal, že začala skupovať vlastné dlhopisy s negatívnym výnosom. Navyše na trhu začína odliv z dlhopisov obchodovaných prostredníctvom ETF, napríklad IEF (sedem až desaťročné štátne dlhopisy iShares u Barclays).
Aj u 30-ročných amerických dlhopisov sú pohyby celkom výrazné (aspoň v porovnaní za niekoľko posledných rokov). V júli minulého roka boli výnosy 2,46 percenta a teraz je to dokonca 3,08 percenta. A ak vezmeme do úvahy, že s americkou ekonomikou to ide v poslednej dobe od desiatich k piatim alebo stagnuje, niečo tu nesedí. (Na obrázku nižšie je index ekonomického prekvapenia pre Spojené štáty z pera Citibank - zdroj: Bloomberg LLP & Citigroup.)
Ešte zmätenejšia je potom situácia u zlata. To, že sa Fed rozhodol pre rok 2013 navýšiť svoju súvahu o bilión dolárov, je určite inflačná záležitosť. Najmä potom pri nesprávnom predpoklade, že je americká ekonomika v dobrej kondícii. Prečo si to vlastne myslia? Čo ma ale naozaj znepokojuje, je januárové prevážanie komoditných indexov GSCI a DJUBS. To by zlatu a striebru malo pomôcť hore.
Obracia sa situácia k lepšiemu?
Vôbec nepochybujem o tom, že sa januárová makroekonomika bude točiť okolo výnosov z dlhopisov a komisie FOMC. Zdá sa, že by sme sa mohli dočkať pozitívnych krokov. Ak by došlo k odstráneniu prehnaných stimulov, prospelo by to ako sporiteľom, tak alokácii kapitálu. Čím menej budú centrálne banky zasahovať, tým lepšie pre ekonomiku.
Na začiatku tohto týždňa som písal o tom, že sa novým trendom stala prehnaná sebadôvera. Čo sa týkalo až extrémnej spokojnosti trhov. Do roku 2013 sme totiž vstúpili s tým, že sa nič nemôže pokaziť. Politika Fedu mala byť podľa prognóz umiernená, rok 2013 mal našliapnuté k tomu byť rokom transformačným a investície sa mali zhodnocovať samé. Ale len čo začal druhý januárový týždeň, najväčší menový experiment na svete už poľavuje. Trh bude tento fakt popierať pravdepodobne ešte týždeň alebo dva, ale aj vo svete peňazí platia zákony gravitácie.
Navyše túto gravitáciu zaistí i reálny stav ekonomiky. Ani v Európe a ani v Spojených štátoch alebo Ázii nefunguje to, že sa veci samé od seba zlepšia. Čo len dokazujú údaje z tohto týždňa - indexy nákupných manažérov PMI klesali (väčšina pod 50) a nezamestnanosť opäť rástla.
Investície
Sme skeptickí k akciám a očakávame, že by index S&P a hlavné európske trhy mohli do konca mesiaca poklesnúť.
Naopak, veríme americkému doláru. Posilňovať by mal ako proti britskej libre, tak aj mierne proti kanadskému doláru.
Autor: Ole S. Hansen | stratég komoditných trhov | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.7317 | 19.00 % |