lne náhodou sa ku mne dostala predpoveď ekonomického vývoja Talianska. To, čo som videl, ma aj ako akciového analytika Saxo Bank naozaj prekvapilo, a to najmä v kontexte súčasnej úrovne výnosov talianskych štátnych dlhopisov. Beda! Nesnažím sa vám teraz ponúknuť hĺbkovú analýzu, skôr ide o reťazec vyjadrení, ktoré by snáď mohli podporiť väčší záujem o situáciu, hlbšie zamyslenie a možno alternatívne investičné rozhodnutia.
Bez váhania totiž väčšina investorov prehlasuje, že je Taliansko “problémovou krajinou”, podobne ako Španielsko, Írsko, Portugalsko alebo Grécko (teda krajiny, ktoré sa označujú ako PIIGS). Ak sa ale pozriete na predpovedaný vývoj rozpočtového salda v pomere k HDP v rokoch 2012 a 2013, potom zistíte, že je Taliansko hneď na druhom mieste za Nemeckom. Koho by toto napadlo?
Ďalším zaujímavým zistením je, že Taliansko i Portugalsko vo vzťahu k očakávaným deficitom rozpočtu zrejme platí relatívne vyššie úroky u desaťročných štátnych dlhopisov ako ostatné krajiny. Verím, že väčšina by bola prekvapená, keby videli takto veľký rozdiel.
O dobrých správach z eurozóny informujú médiá len zriedkakedy. Napríklad o tom, že sa Írsko čoskoro vráti na dlhopisové trhy a bude opäť môcť vydávať štátne dlhopisy, sa toho veľa nenapísalo. Talianskej technokratickej vláde sa podarilo aj vďaka podpore opozície a širokej verejnosti zaviesť reformy, no o tom sa hovorí len sporadicky. Taliansku sa ale balík reforiem vypláca, najmä keď sa pozrieme na vylepšenú prognózu deficitu štátneho rozpočtu k HDP na tento rok (pozri graf nižšie). Na rozdiel napríklad od Španielska sa podľa mňa Taliansko vydalo tým správnym smerom.
V Saxo Bank sa pýtame prečo teda Taliansko platí za svoje desaťročné štátne dlhopisy šesťpercentný úrok? Podľa
mňa sa Taliansko neustále hádže do rovnakého koša ako Španielsko, Írsko, Portugalsko a Grécko. Aj keď súdiac podľa čísel by jej miesto v tomto koši malo skôr patriť Francúzsku.
Aj bez veľkého fantazírovania je však potrebné uznať, že niektoré zjavné problémy na Taliansko vyvíjajú tlak na dlhopisy. Jedným z nich je taliansky bankový systém, ktorý si možno požiada o zahraničnú pomoc. Naposledy sa táto situácia odohrala v Španielsku. Ďalším problémom je pomer talianskeho dlhu k HDP, ktorý v Európe
patrí k najvyšším. Ale naozaj je práve toto hlavným problémom? Najmä, ak vezmeme do úvahy, že dlh sa hromadí u väčšiny vlád (predovšetkým kvôli investíciám na penzie a poistenie). Navyše schodok rozpočtu sa znižuje a v
lepšej kondícii je aj realizácia dlhu. Na rozdiel od dlhu Francúzska je však väčšina talianskeho dlhu v rukách domácich investorov, čo mu poskytuje stabilnejšie pozíciu. Ak vezmeme do úvahy, že sa situácia v Taliansku mení a tlak na tamojšej banky zoslabuje, potom by mohlo byť zaujímavé v krátkodobom horizonte investovať do indexu FTSE MIB a talianskych štátnych dlhopisov.
Autor: Peter Garnry | Stratég akciových trhov | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.8193 | 9.30 % |