Je za nami ďalšie stretnutie Európskej únie a ďalšia lekcia pre hospodársky slabšie štáty ako je Španielsko od “múdreho” Nemecka. Prečo ale nikomu nedochádza, že Nemecko zohralo vo vytváraní ekonomických pascí tiež svoju úlohu? Pascí, akou bola aj bublina na španielskom trhu s nehnuteľnosťami.
Väčšina z nás sa zhodne, že za vznikom bubliny stála aproximácia európskych výnosov, čo viedlo až k vytvoreniu eura. Dodal by som ale, že ECB urobila chybu, keď znižovala sadzby kvôli nízkemu rastu Nemecka, aby tak ekonomiku podporila. To v Španielsku vyústilo do dlhého obdobia mínusových reálnych úrokových sadzieb. Práve od tej chvíle to ide z cenami španielskych nehnuteľností z kopca.
Konvergencia
Pozrite sa nižšie na graf č. 1 a všimnite si vývoj úrokov pri dlhopisoch Španielska, Talianska a Portugalska. V roku 1995 začali padať z hranice 12 percent až na 4 percentá v roku 1999. Išlo o naozaj masívny pokles, ktorý mal na tieto ekonomiky obrovský dopad.
Teraz sa pozrite na graf č. 2, kde môžete vidieť prepad vo výnosoch dlhodobých dlhopisov – v tomto prípade reprezentovaných dlhodobými výnosmi vládnych dlhopisov na začiatku časového rámca tabuľky – ktoré spôsobili medziročný rast cien nehnuteľností v rozmedzí 0 – 2 percentá až na úroveň 5 percent. A nakoniec došlo na realitnom trhu k prehodeniu výhybky.
Ak ste schopní si požičiavať peniaze za nižší úrok, než aký je nárast cien, plus sa tu objavuje inflácia, potom je investovanie do nehnuteľností jasná voľba. Každý sa potom chce “podieľať” či už ako špekulant alebo ako budúci obyvateľ danej nehnuteľnosti. Druhým efektom ale je, že neváhame použiť maximálnu možnú páku, čo urobí túto investíciu ešte šťavnatejšiu.
Úloha Nemecka vo vytváraní bubliny
V súčasnom prostredí má mnoho z nás tendenciu zabúdať na problémy, ktoré Nemecku prinieslo znovu zlúčenie s východným Nemeckom. Tamojšia ekonomika z toho bola v úzkych viac ako desať rokov. Formovanie jednotného Nemecka v roku 1989 prebehlo odstrašujúcim spôsobom. Napríklad – rovnaké výplaty pre tých, ktorí žili v bývalom NDR, aj napriek o desať percent nižšej produktivite práce, než akú malo staré západné Nemecko. To si samozrejme vybralo svoju daň a dôsledky bolo možné pociťovať ešte na začiatku nového milénia. ECB bola postavená pred veľmi zložité rozhodnutie. Nižšie sadzby, ktoré mali pomôcť nemeckému hospodárstvu, totiž priniesli riziko pre ostatné štáty eurozóny. Následky vtedajšej nešťastnej monetárnej politiky tak na trhu vidíme dodnes.
Európska centrálna banka vtedy musela stanoviť jednu sadzbu, ktorá mala vyhovovať všetkým. A ECB si vybrala v dlhodobejšom horizonte podporiť ten najslabší článok – Nemecko. Sadzby tak boli stanovené na základe strašidelného rastu nemeckého HDP, ktorý v rokoch 2001 až 2007 dosahoval v priemere 0,5 percenta ročne. Pozri modrý prerušovaný obdĺžnik v grafe č. 3.
Ponúknuť životne dôležitú pomoc Nemecku malo katastrofálne dôsledky pre štáty ako je Španielsko. Ak sa pozrieme na graf č. 3, je zrejmé, že nízke sadzby ECB boli po roku 2000 a na konci deväťdesiatych rokov pod úrovňou španielskej inflácie. To len dokazuje, že jedny sadzby pre všetkých nemusia nutne všetkým vyhovovať a táto politika nie je vždy prospešná. S tým, ako negatívne reálne sadzby ďalej prikladali pod kotol, prevážila táto prax nad zbližovaním výnosov z dlhodobých dlhopisov.
Extrémny boom na trhu nehnuteľností
V grafe č. 4 môžete vidieť, ako boom na trhu nehnuteľností naberal na sile. Akoby štartoval až na mesiac – Houston volá! Z hranice dvadsaťtisíc začatých stavieb mesačne počas deväťdesiatych rokov sa milénium nieslo v znamení ozajstnej explózie, kedy sa počet začatých stavieb vyšplhal mesačne až na šesťdesiattisíc. To bol enormný nárast!
Teraz sa pozrite na graf č. 5. Ukazuje, že sa medzi rokmi 2000 a 2010 v Španielsku postavilo až príliš veľa domov. Je ich teraz o tri milióny viac, než by zodpovedalo dlhodobému trendu. Bude tak trvať ešte niekoľko rokov, kým sa tento pretlak urovná.
Dlhová explózia
Banky sa na stavebnom boome horlivo podieľali tým, že požičiavali peniaze. V grafe č. 2 vidíme výnosy padať pod hranicu 3,5 až 4 percent, a vďaka tomu boli banky schopné samy sa financovať na úrovni sadzieb ECB, niekedy aj pod ich hranicou.
V grafe č. 6 môžeme vidieť, ako sa počas desiatich rokov zvýšil objem peňazí na financovanie nehnuteľností na bývanie zo zhruba 100 miliárd eur až na 650 miliárd eur. Pre porovnanie – nominálne HDP pritom vzrástlo len o niečo málo viac než dvojnásobok.
A práve toto dnes pre ekonomiku predstavuje poriadnu záťaž, banky totiž ťažko podcenili všetky riziká! Banky si síce mohli myslieť, že je ich marža dostatočná, ale ako môžeme vidieť dnes, zmýlili sa (pozri graf č. 7). Keď to zhrnieme, na trhu v súčasnosti nie je dostatok kapitálu na to, aby sa všetko vrátilo k starým poriadkom. Výška dlhu už prekročila všetky medze, a to sa ešte vyjadrujem mierne. V posledných piatich rokoch sa totiž zdvihla z menej než 20 miliárd eur na sumu vyššiu ako 150 miliárd eur, a to teraz banky ubíja najviac.
Záver
ECB nastavila svoje úrokové sadzby nízko kvôli pohodliu Nemecka, ale ich dlhodobý vplyv na španielsku ekonomiku znamenal veľkú bublinu na trhu s nehnuteľnosťami. Ak sa pozrieme na dlhodobý trend, tak je v súčasnosti v Španielsku o tri milióny domov viac, ako by potrebovalo. Ochota tamojších bánk požičiavať peniaze sa teraz premenila v pravý opak. A bude trvať ešte veľmi dlho, než sa situácia v Španielsku vyrieši.
Autor: Peter Bo Kiær | Strategist & Equity Analyst | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.8193 | 9.30 % |