Podľa môjho názoru sa blížime k oznámeniu rámcového programu pre rekapitalizáciu európskych bánk. A ak sa ho podarí vykonať správne, mohla by táto nová norma konečne vyriešiť problémy s kapitálom bánk naprieč celým európskym kontinentom – aj keď to bude ešte dlhá cesta. Čo sa týka krátkodobého výhľadu, mohli by sme sa dočkať ďalšieho chaosu a všetko to budú musieť zaplatiť akcionári.
Ale aj tu sa ponúka rad možností, ako sa k tomu pri obchodovaní postaviť. Ocenenie všetkých bankových akcií je v súčasnosti na nízkych hodnotách, avšak nie všetky banky budú čeliť tzv. bail-inu (finančná pomoc, na ktorej sa podieľajú aj veritelia) a nariedeniu akcií. Vyberte si tú správnu banku – ja pritom nemám žiadnu predstavu, ktorá z bánk v nižšie uvedenom červenom rámčeku by mohla byť tá správna – a získate výhody záchranného plánu a ešte sa ani nebudete musieť deliť s ďalšími akcionármi o svoj podiel. V tomto rámčeku však nájdete aj také banky, ktoré budú vysoko ziskové, či už sa bude diať čokoľvek.
Pozrime sa preto na tento graf bližšie. Crédit Agricole sa na rok 2012 obchoduje za odhadované P/B vo výške 0,16 a UniCredit 0,23. Vydanie nových akcií pri týchto hodnotách ocenení by malo značný vplyv na nariedenie akcií súčasných akcionárov. Na druhej strane je pravdepodobné, že toto nariedenie už bolo v ocenení započítané, viď graf č 1.
Tzv. bail-out (finančná pomoc od daňových poplatníkov) by sa mohol premeniť v bail-in (na pomoci sa podieľajú aj banky). Vládni predstavitelia totiž tušia, že tesná previazanosť akcionárov s bankou je tou jedinou správnou cestou, ako zaistiť spoľahlivé riešenie pre politikov aj finančné trhy. Model bail-inu umožňuje vláde poskytnúť kapitál, ktorý je potom premenený na akcie, priamo bankám. Pre politické strany to znamená ľahko dostupné víťazstvo, pretože bankový veritelia tentoraz neodídu bez ujmy. Model sa pritom dočkal veľkého úspechu, keď bol zavedený napríklad vo Švédsku po realitnej kríze na začiatku 90. rokov. Nakoniec tak dôjde k tomu, že veľa bánk bude viac či menej znárodnená. Aj keď to môže byť zlá správa pre akcionárov, toto riešenie dáva dokonalý zmysel, pretože bankám dáva viac času na reštrukturalizáciu ich úverových portfólií. Dobrým príkladom je aj Nordea, najväčšia škandinávska banka. Tá totiž celým týmto procesom prešla a teraz má jednu z najsilnejších bilancií v Európe.
V nebezpečnej zóne sa ocitlo aj niekoľko najväčších európskych bánk, ktoré teraz potrebujú dodatočný kapitál. Na druhú stranu, samotná veľkosť týchto bánk v niektorých prípadoch znemožňuje existujúcim akcionárom prevedenie celej tejto akcie, viď graf č. 2. A zatiaľ čo pre súčasných akcionárov ide o bezvýchodiskovú situáciu, pre ďalších investorov ide v strednodobom horizonte o možnú príležitosť. Na pozadí neistoty celého odvetvia totiž v krátkodobom horizonte dramaticky klesnú ceny akcií.
Ak sa pozrieme na bankový sektor ako celok, potom už boli extrémne riziká do európskeho bankového systému započítané. Časť bánk nepochybne skončí pod krídlami niektorej z európskych vlád, avšak celkovo vzaté počítam skôr s väčším množstvom pozitívnych prekvapení ako tých negatívnych. K tomu však dôjde len vtedy, ak sa európski regulátori zomknú dohromady a zvolia bail-in namiesto bail-outu. Budúcnosť nám napovie.
Autor: Tomas Berggren | Equity Analyst | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.8193 | 9.30 % |