Mnoho zámorských technologických firiem, ktoré v poslednej dobe rapídne rástli, si nazbieralo obrovské množstvo hotovosti, a to zrejme na úkor svojich akcionárov. Zatiaľ čo sa akcionári opakovane dožadovali vyšších odmien za vložené investície, spoločnosti neboli ochotné a schopné im vyhovieť. Zdôvodňovali to tým, že by mohlo dôjsť k znehodnoteniu majetku akcionárov. A tu sú dôvody, prečo sa firmy nemajú k vyplácaniu peňazí:
Zárobky amerických firiem zo zahraničia podliehajú oveľa nižším daniam, než by boli v USA (35 percent). A ak dcérske firmy posielajú hotovosť späť do vlasti, tá podlieha dani určenej rozdielom americkej a miestnej daňovej sadzby. Preto je pre niektoré firmy posielanie peňazí späť do Spojených štátov pomerne drahou záležitosťou.
O čo tu teda ide? Veľká časť z týchto firiem je prehnane kritizovaná kvôli tomu, že nenavyšujú dividendy. To by však mohlo viesť buď k dividendám vyplácaným na dlh alebo k zbytočnej deštrukcii hodnoty akcií. Microsoft napríklad v rokoch 2008 až 2011 navýšil svoj dlh z nuly na 12 miliárd a podobná situácia je aj v prípade Dellu. Aj jeho akcionári sa hlasno ozvali a domáhali sa dividend. Spoločnosť sa však namiesto toho zamerala na spätný odkup svojich akcií.
Na grafe č. 1 je päť veľkých technologických firiem a ich pokladničné hotovosti. Je zrejmé, že zostatky väčšiny z týchto spoločností prevyšujú 20 percent ich trhovej kapitalizácie. Medzi nimi vyniká Dell s hodnotou vyše 50 percent. Zameral som sa tiež na to, koľko hotovosti majú firmy zhruba na svojich zahraničných účtoch a ako sa na celkovej hotovosti orientačne podieľajú zahraničné operácie. Ak vezmeme ako zastupujúcu veličinu percentuálne vyjadrenie prevádzkového zisku, ktorý nie je zo Spojených štátov, potom vidíme, koľko hotovosti zhruba pochádza zo zahraničia a je teda zdaňovaná menej. Vďaka tomuto prístupu opäť vidíme, koľko ziskov / hotovosti spoločnosti Dell pochádza zo zahraničia.
Väčšina z týchto firiem sklamala svojich investorov, pretože im vypláca nízke čiastky. Preto je zaujímavé sledovať, ako dlho by boli tieto spoločnosti schopné vyplácať dividendy a zároveň vykupovať svoje akcie bez siahnutia do zatiaľ nezdanených zásob zahraničnej hotovosti.
Microsoft a Apple vypláca v dividendách významnú časť svojho amerického cashflow, u oboch je to okolo 80 percent. Microsoft však bol oveľa agresívnejší počas svojho programu spätného odkúpenia akcií. Je tak pravdepodobné, že Microsoft skĺzne do väčšieho dlhu, aby mohol pokračovať v rozsiahlom spätnom odkúpení. V tom prípade by mu hotovosť na domácich účtoch mohla dôjsť za menej ako dva roky (hoci moje výpočty počítajú kvôli zjednodušeniu s nulovým rastom amerického HDP). A to je hlavným dôvodom, prečo spoločnosti nezvyšovali svoje dividendy, ale skôr sa rozhodli pre spätný odkup. Ak je dividendový program naštartovaný, nie je jednoduché ho len tak ukončiť. Spätný odkup ale takú nevýhodu nemá.
I keď to môže vyzerať, že tieto bohaté firmy len tak bezdôvodne hromadia hotovosť, v skutočnosti len šetria na daniach. A ak sa rozhodnete do týchto firiem investovať, nečakajte na výplatu 5 percent v dividendách. Ak Spojené štáty nezmenia svoj daňový systém, pravdepodobne sa nedočkáte.
Autor: Matt Bolduc, akciový analytik, www.saxobank.sk
Britská libra | 0.7970 | 11.50 % |