Pokračujeme poslednou lekciou, ktorú som sa naučil pri mojej poslednej návšteve Číny.
Lekcia štvrtá: Čína už nebude dlho zbierať nízko visiace ovocie
Čína si vydarene upravila zmiešanú trhovú ekonomiku (socializmus / kapitalizmus), ako v posledných 15 rokoch dokazuje aj neustále rastúce HDP. Potom, čo ku koncu 70. rokov minulého storočia začal vládnuť Teng Siao-pching, dostala sa Čína ekonomicky ďalej než ktorákoľvek iná rozvojová krajina. Podľa mňa je užitočné vedieť, aký bol Teng vlastne "virtuóz". Wikipedia ho vystihuje takto:
"Potom, čo sa v novembri 1978 v krajine stabilizovala politická situácia, navštívil Teng Bangkok, Kuala Lumpur a Singapur, kde sa stretol s premiérom Li Kuang-jaoem. Ten Tengovi poradil odštartovať reformy a prestať s vývozom komunistickej ideológie do zvyšku juhovýchodnej Ázie. Neskôr poslal Teng desaťtisíce Číňanov do Singapuru, aby sa tam učili, a potom mohli pomôcť Číne v rozvoji.
Vďaka podpore ostatných straníckych vodcov sa Teng v roku 1978 nezadržateľne blížil k moci. Aj napriek tomu, že jeho súper Hua Kuo-feng formálne monopolizoval desať najvyšších pozícií v Čínskej ľudovodemokratickej republike, sa jeho pozícia vďaka nízkej podpore spolustraníkov stala nesmierne zložitou. V decembri 1978 v priebehu Tretieho zasadnutia Jedenásteho kongresu komunistickej strany Číny Teng definitívne prevzal opraty moci.
Od roku 1979 začali naberať na obrátkach ekonomické reformy poháňané kapitalistickým duchom, avšak v rétorike komunizmu. Systém komún bol postupne odstránený a roľníci dostali viac slobody nakladať s pôdou, ktorú obrábali. Potom mohli svoje výrobky predávať na trhu. V rovnakej dobe sa čínska ekonomika otvorila zahraničnému obchodu. Prvý januárový deň toho istého roku opustili Spojené štáty taiwanské úrady a vydali sa na diplomatickú cestu poznávania Čínskej ľudovej republiky. A obchodné kont(r)akty medzi Čínou a Západom začali rásť.
Na konci roku 1978 oznámil výrobca lietadiel Boeing predaj svojho modelu 747 niekoľkým čínskym leteckým dopravcom. Coca-Cola potom zverejnila zámer otvoriť svoju továreň na výrobu nápojov v Šanghaji."
Všimnite si, ako sa Čína poučila od zakladateľa Singapuru a ako toto mesto dodnes hrá vo vývoji Číny kľúčovú úlohu. Ale vráťme sa späť k hlavnej téme. Najväčšou výzvou pre akúkoľvek rozvojovú ekonomiku je, keď sa môže stať vyspelou krajinou.
V Číne bolo všetko nízko visiace ovocie zozbierané (lacná pracovná sila, zvyšovanie produktivity, urbanizácia). Teraz je potrebné zabezpečiť sa do budúcnosti: vyššími výdavkami domácností, dôrazom na duševný kapitál a know-how. Potom sa Čína môže z veľkovýrobne stať priemyselnou krajinou s väčším zastúpením strednej triedy a narastajúcimi priemernými príjmami.
Čína má najviac mladých vedcov a vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov na svete. Často však nevyužíva tieto "zdroje" efektívne. Inak povedané: Títo absolventi sú schopní urobiť všetko, čo je im nariadené, ale pritom nie je využívané ich kreatívne myslenie. Nie je náhodou, že v Číne medzi najbohatších obyvateľov patria internetoví podnikavci, ktorých biznis kvitne vďaka zákazu Facebooku a Googlu. Internet skrátka v čínskej "verzii" funguje rovnako ako výroba áut, veterných turbín, vlakov alebo cementu.
Vo svojich začiatkoch fungoval model "okopírovať všetko" skvele (nazvime veci pravým menom), ale po mnohých rokoch tejto praxe je nutné vytvárať vlastný dizajn a inováciu. Previazanosť peňazí a politickej vôle kopírovať cudzie výrobky, a pretvárať ich na čínske, vyvoláva v spoločnosti napätie. A roztvára nožnice medzi bohatými a chudobnými. Rozdiel medzi nimi je v Číne dokonca väčší ako v Spojených štátoch. Čína preto plánuje v nadchádzajúcej päťročnici tento proces zvrátiť a zamerať sa namiesto rastu na harmonizáciu. (Plánom je znížiť záťaž kladenú na strednú triedu a chudobných. V opačnom prípade dôjde rovnako ako v minulosti k nepríjemným poľnohospodárskym revolúciám, ktoré budú prenasledovať komunistickú stranu a jej vodcu.)
Nastupujúca čínska elita preto volá po tom, aby sa viac uvažovalo a konalo po vzore Tenga Siao-pchinga. Tiež som si to pri návšteve Číny všimol. Táto krajina si ale súčasne potrebuje uvedomiť, že nedostatočná otvorenosť môže obmedziť ďalší ekonomický vývoj.
Menová konverzia a väčší priestor pre konkurenciu sú vskutku nutné. Len skrze otvorené trhy dokáže Čína zabiť dve muchy jednou ranou: Uvoľnenie trhu zlepší alokáciu zdrojov a zvýši konkurenciu (obmedzí infláciu), ale rovnako tak pomôže v boji s korupciou.
Ako človek zvonku, ktorý nemôže jednoducho pochopiť situáciu v tak rozľahlej krajine, som sa vždy snažil byť veľmi neutrálny. Po týždni strávenom v Číne som ale väčší optimista a verím, že táto krajina bude schopná udržať vysoké tempo rastu. Pokiaľ však uvoľní svoj trh.
Ja len dúfam, že sa Čína nebude príliš sústrediť na domácu agendu, keď koná medzinárodne. Čína teraz má veľkú šancu stať sa skutočnou "Ríšou stredu", ktorou si myslí, že si zaslúži byť. Ale ako nám obchodná história hovorí: len vďaka spravodlivej výmene môže obchod ďalej rásť. Rizikom Číny zostáva, že sa - podobne ako Európa - snaží hrať s podobnými kartami, a teda opatrne. Čína si však musí uvedomiť, že zmena je život.
Záverom by som rád dodal, že aj keď je tento rok v Číne nazývaný rokom draka, mali by sme mať na pamäti, že s Číňanmi je to skôr ako s cibuľou. Pod každou vrstvou, ktorú ošúpete, sa skrýva vrstva ďalšia, ktorá vás môže aj rozplakať.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.7970 | 11.50 % |