“Nezáleží na tom, či je mačka čierna alebo biela. Hlavne, že chytá myši.” Teng Siao-pching
Počas mojej poslednej návštevy Číny som sa dočkal veľkej pohostinnosti a otvorenosti, ktorá ma naozaj prekvapila. Všade, kam som išiel, som sa stretol s hostiteľmi na svetovej úrovni, s ich veľkou ochotou a čírym pragmatizmom. Tieto vlastnosti však chýbajú, keď cestujem po Európe alebo Blízkom východe.
Čína teraz otvára dvere short-selling, zatiaľ čo tzv. trhové európske ekonomiky ho zakazujú. Svet sa tak vrátil späť na začiatok a ja čoraz viac myslím na otca súčasnej Číny, Tenga Siao-pchinga. Ten dal svojej krajine tú správnu víziu, keď definoval Socializmus v podmienkach Číny ako experiment trhovej ekonomiky na základoch socializmu. A ten funguje v Číne od konca sedemdesiatych rokov až dodnes.
Nižšie som vymenoval niektoré lekcie, ktorým som sa v Číne ako “naivný Viking” naučil (Prosím, aby ste ich nebrali ako názor experta na Čínu, ale skôr ako cestovateľský denník z jedného z najzaujímavejších miest na svete).
Lekcia prvá: V Číne na veľkosti záleží
Nemyslite si však, že som sa zriekol svojich liberálnych názorov. Aby ste ale pochopili Čínu, je potrebné rešpektovať ekonomické zákony, ktoré platia len na jej pôde. Veľkosť čínskej populácie si vyžaduje väčšiu otvorenosť systému než je v Európe zvykom. Zakaždým, keď čínska vláda otvorí nový investičný kanál, chcú sa do neho zapojiť stovky miliónov ľudí. Avšak v krajine s obmedzenými investičnými možnosťami bude dopyt po nových produktoch naďalej neuspokojený. Ekonomiku založenú na plánovaní ale môže zaskočiť, keď chce všetkých 100 miliónov ľudí naraz obchodovať na úver. “Prirodzenou reakciou” vlády je tak s podobným návrhom znovu skoncovať – a to rovnakou neoficiálnou cestou, akou bola celá vec oznámená. Aj z tohto dôvodu sa zväčšuje “šedá zóna”. Tú oficiálne čínske úrady dokonca priznávajú a chápu ju, ale do jej pôsobenia nezasahujú.
Lekcia druhá: Oficiálne a neoficiálne Čína
Mojím ďalším zásadným objavom bolo, že sa síce kapitálové trhy progresívne vyvíjajú, ale väčšinou k tomu dochádza “mimo radar”. To znamená, že podobné veci sa nedostanú k širšej verejnosti a často sa tak deje skrz zahraničné subjekty. Nemyslite si ale, že regulačné orgány o tejto praxi nevedia.
Dnešná Čína ide cestou pokus-omyl. Urobí detský krôčik, skontroluje situáciu, a ak je všetko v poriadku, pokročí ďalej. Ak ale narazí na chybu, všetko odvolá. Aj keď tento postup nie je pre voľný trh práve ideálny, na druhej strane necháva mikroekonomike dostatočne voľné ruky. Táto stratégia bohužiaľ dáva aj veľa priestoru korupcii.
Ekonomika založená na organizovanom chaose je ku korupcii náchylnejšia než úplne transparentné ekonomika – to platí v teoretickej i praktickej rovine. Najvyššia daň je v čínskej ekonomike práve korupcia, o tom niet pochýb. Bol som v šoku, aj keď ako naivný modrooký Viking by som sa do šoku dostal celkom ľahko, avšak nad rozsahom čínskej korupcia zostáva aj rozum stáť. V Číne sa žiadny obchod nezaobíde bez toho, aby sa prelievali peniaze medzi zúčastnenými stranami. Neexistuje tam nič také, ako sú priateľská odporúčania alebo podanie pomocnej ruky. Všetko si vyžaduje úplatky buď v juanoch, alebo ešte lepšie v mene pochádzajúce mimo Ríši stredu, ale funguje to.
Predstavte si, keby bola táto daň celoplošne znížená. Čína by nerástla len rýchlo, ale priamo raketovo. Nikdy nepodceňujte čínsku populáciu a jej vplyv na dopyt a ponuku.
Pokračovanie nabudúce.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.7970 | 11.50 % |