Grécke tragédie sa tradične hrali na prelome marca a apríla počas slávností na počesť Dionýza. Ten bol v gréckej mytológii nielen bohom vína, ale aj nespútaného veselia. A s príchodom jari to vyzerá tak, že nás Dionýzos opäť navštívi.
Trh aj mnoho pozorovateľov totiž prestalo kriticky pristupovať ku všetkým faktom, ktoré nedávno vyšli najavo. V máji alebo v júni sa tak grécka kríza môže zmeniť v grécku drámu. Našou hlavnou predpoveďou tak stále zostáva scenár “stretnutia kardinálov”, ktoré by malo zakončiť všetky summity, pretože systémové zrútenie bude v tej chvíli za dverami.
Európska centrálna banka ďalej kupuje čas. Zmeny vo vedení ECB, ku ktorým došlo na konci minulého roka, zabezpečili súčasné kolo tlačenia peňazí, čo bolo kľúčové pre udržanie problémov pod pokrievkou. Na konci februára bude pravdepodobne bilancia ECB dosahovať 35-50 percent celoeurópskeho HDP – a to je nemalá zmena, ak zvážime, že si stále ešte veľa ľudí myslí, že sa tlačenie peňazí zatiaľ poriadne nerozbehlo.
Nemecko vždy vzalo Európu do náručia až v poslednej minúte posledného dňa. Merkelová vsádza na to, že obmedzený objem budúceho financovania bude tým, čo ukončí dlhovú krízu. Ja o tom pochybujem. Myslím si, že jedine plne vyslovená podpora spoločným európskym dlhopisom a teda neobmedzená podpora Nemecka zvládne ochrániť Portugalsko, neskôr Španielsko a možno aj Taliansko.
Niekedy skrátka malé a postupné kroky nestačia, najmä keď zrejme čelíme kríze celého systému.
Zlomový bod pre Nemecko sa totiž nezadržateľne blíži. Rozhodnutie Merkelovej a Nemecka totiž neurčí len za možné straty, ale i veľkosť a budúce smerovanie celej Európy. Eurozóna a euro boli vytvorené s kritickými chybami a nová fiškálna zmluva to nezmení. Naopak to vedie k vytvoreniu precedensu, že sú to len Francúzsko a Nemecko, kto robí za celú Európu rozhodnutia. A to je len ťažko vhodné prostredie pre prijímanie dlhodobých riešení pre zvyšných 25 krajín Európy.
Priebeh udalostí teraz určuje politika. Až do 22. apríla nemožno ohľadom EÚ čakať žiadne dôležité rozhodnutia. Práve v ten deň budeme poznať výsledky prvého kola francúzskych prezidentských volieb. Sarkozy urobí čokoľvek, aby predal myšlienku, že on je tým jediným, kto je schopný zabezpečiť ako budúcnosť Francúzska, tak i celej Európy. Problémom ale môže byť fakt, že podobné sľuby dal francúzskym voličom už v roku 2007, a tí by mu to teraz mohli spočítať.
Agentúra Reuters priniesla skvelú analýzu Sarkozyho sľubov, ktoré nesplnil: Rebranding Sarkozy: Too sullied a sell for 2012? Vysoké Sarkozyho útraty sa stávajú veľkým problémom. Nové ekonomické odhady ukazujú, že Francúzsku bude trvať najmenej desať rokov, než dokáže stabilizovať svoje rozpočty. Dokonca aj ľavicový ekonóm Jacques Attal viní Sarkozyho z toho, že využíva ďalšie zadlžovanie k riešeniu celkového dlhu: “Bolo veľkým omylom myslieť si, že môže vyriešiť krízu zvyšovaním verejného dlhu.” Socialistický ekonóm realistom – Bože môj, priatelia, kam sme sa to dopracovali!
Zvyšok sveta európsku dlhovú krízu toľko neprežíva
Práve som sa vrátil z dlhšej cesty po Rusku, Blízkom Východe a Číne, čo by mali byť ideálni klienti pre nákup európskych dlhopisov. Avšak narazil som na problém – zdá sa mi, že ich európske neduhy príliš nezaujímajú. Skôr sa tieto krajiny správne prikláňajú k myšlienke, že európska dlhová kríza vznikla v Európe, a tu by preto mala byť aj vyriešená. Svet mimo EÚ má dosť svojich problémov, jeho hlavnou “starosťou” je vymyslieť, čo s rozsiahlymi prebytkami rozpočtu, a zabezpečiť, aby jeho ekonomika ďalej prosperovala.
Objavila sa kopa správ o tom, že Európa má svoju krízu konečne začať riešiť. Zdôrazňujú pritom slovo začať, akoby svet neveril, že Európa už nejaké efektívne kroky na riešenie svojich dlhov vôbec podnikla. Zdá sa, že sa čínski byrokrati spolu s Rusmi zhodli na tom, že na riešenie problémov s platobnou (ne)schopnosťou nemožno dospieť vytváraním ešte vyšších dlhov. Najskôr tento názor vyslovil najznámejší socialistický ekonóm, teraz sa k nemu pridáva najväčšia komunistická strana sveta. Vskutku, je to ale zábavný svet!
Zdôrazňujem, že som veľkým optimistom čo sa európskej perspektívy týka. Či už v oblasti rastu, zamestnanosti alebo akciových trhov. Ale k tomu dôjde jedine vtedy, až sa vysporiadame s realitou a zabudneme na nefungujúce riešenia založené na tlačení stále väčšieho objemu peňazí. Možno sa v najbližších týždňoch dočkáme toho, že sa budú titulné stránky novín plniť grécku tragédiou. Takéto titulky ale prinesú aj začiatok niečoho lepšieho… a nového.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.7970 | 11.50 % |