Práve ukončený summit Európskej únie nepriniesol žiadnu zásadnú zmenu. Išlo len o ďalšiu ukážku toho, ako si kúpiť čas. ECB našťastie pre európskych lídrov pokračuje vo vyplácaní záväzkov, čo však nemôže fungovať až do nekonečna.
Som zmätený – bol to naozaj summit EÚ, ktorý mal vyvrátiť všetky pochybnosti? Bolo cieľom vytvoriť tzv. plán pre plán, ktorý bude niekedy – najskôr po francúzskych voľbách – realizovaný? Bolo vôbec plánované mať pravidlá pre rozpočtové deficity?
Mätú ma najmä dve veci:
Dohoda o rozpočtovej disciplíne je skoro tak smiešna, ako keď si grécka opozícia nechcela nechať vyškrtnúť svoje 13. a 14. platy (dva platy ročne navyše, ktoré sú vlastne bonusom) na základe argumentu, že by sa tak ďalej zrážalo grécke HDP. Pri použití tejto logiky by k vyriešeniu nielen gréckeho problému, ale aj všetkých ďalších, stačilo, aby sa štátnym zamestnancom pridali ďalšie odmeny. Tým by plošne vzrástlo HDP.
Nie, devätnásty nič neriešiaci summit bol len ďalším cvičením v márnosti na ceste k nevyhnutnému “Stretnutiu kardinálov” (to ešte len bude ten naozajstný summit, ktorý ukáže, ako sa Európa dokáže vysporiadať s problémami). Len raz dokázali trhy Európu naozaj postaviť do laty, ako som už veľakrát písal. Je to konečná hra, kde Nemecko bezhranične uprednostňuje solidaritu nad disciplínou. Ale len za cenu toho, že Európa stojí na pokraji zrútenia pri pokuse dosiahnuť zakotvenie konceptu “prosperita cez úspory” do budúcich zákonov a poriadkov Európy.
Dokonca aj politici poznali, že pondelková dohoda bola len vedľajšou hrou pre zabezpečenie ústupkov Nemecku. Tie sú ale v reále neuskutočniteľné. Na ich základe však môže Merkelová svojim domácim voličom ukázať, že nasmerovala EÚ správnym smerom.
V dôsledku toho je teraz takmer správny čas, aby Nemecko konečne pristúpilo na plán spoločných eurobondov a politiku dlhovej brzdy.
Vrcholom vlaňajšieho vývoja v Európe sa stal fakt, že všetky dohody sú v skutočnosti iba dvojstranné, a to medzi Francúzskom a Nemeckom (na to aj v rozhovore poukázal Delors). Čo je jasným porušením ducha i prevádzkového režimu (modus operandi) dohodnutých zakladateľovi EÚ.
Rozumiem plánu, ktorý Európa a jej zákonodarcovia zavádza, zhruba takto:
Ale história nám už ukázala, že každý ekonomický model a politický koncept prestáva existovať, keď je fantázia príliš vzdialená realite.
Posledný summit dodal komplexnosti EÚ ďalší rozmer, ale politici opäť zlyhali, pretože nezačali brať do úvahy možné straty (a neriešili schopnosť dlhy platiť). Ale nezúfajme! Na rad sa táto téma dostane v máji (po francúzskych voľbách), keď ho štátnici budú podávať ako predjedlo pred grandióznym finále. Tým bude pád Grécka a pravdepodobne aj žiadosť Portugalska o únijnú dovolenku. Potom možno dôjde k nemeckému ÁNO spoločným eurobondom a fantazijný plán prosperity napriek úsporám sa rozbije ako loď o útes s nápisom realita.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.7970 | 11.50 % |