Veľká časť Talianska v týchto dňoch štrajkuje, a to na protest proti novému reformnému plánu premiéra Montiho. Medzitým sa však v únii dostalo niekoľko ukazovateľov rizika na svoje zlomové hodnoty. Máme sa snáď báť pokračujúcej normalizácie alebo oživenia krajín PIGS?
Hlavné protesty tohto týždňa prebehli v Taliansku počas utorka. Treba sa pozrieť na niekoľko možných dopadov.
Montiho reformné návrhy prešli jeho vládou v piatok, no parlament má teraz až 60 dní na to, aby si opatrenia preštudoval. To znamená, že Monti si teraz môže chvíľku oddýchnuť, ale nie príliš.
Bývalý predseda kabinetu Berlusconi teraz začína o Montim verejne pochybovať. Napríklad v nedávnom článku pre Financial Times uviedol, že “Montiho medicína nemá žiadne výsledky. (Môj komentár: Nie sú azda od tej doby talianske úrokové sadzby o 100 bázických bodov nižšie?) A súčasne: “Očakávame povolanie k opätovnému vládnutiu, pretože sme predsa boli demokraticky zvolení v minulosti”.
Je jasné, že Montiho medové týždne sa končia. Pozrite sa, ako štrajky, napríklad tie grécke, dávajú záujmovým skupinám ľudí presne taký pocit moci, po akom túžia. Medzi najhlučnejšími demonštrantami nájdeme v talianskom prípade napríklad taxikárov. Dôvodom je, že Montiho úsporný balíček sa snaží o rozšírenie počtu taxi licencií a tiež chce dať vodičom možnosť, aby sa mohli premiestňovať z jedného mesta do druhého. Tu si dovolím osobnú poznámku: Taliansko má najdrahšie taxíky zo všetkých krajín, ktoré som navštívil, a zároveň ponúka najhorší servis. Ak nie je liberalizácia cestou vpred, tak čo jej teda je?
Niektorí tvrdia, že Taliansko a Taliani nejdú reformovať. Nasledujúcich necelých 60 dní tak bude testom tohto tvrdenia. Taliansko, Portugalsko a Grécko (PIG) sú opäť v Európe odtrhnuté z reťaze.
Bod zvratu pre mnohé rizikové ukazovatele EÚ
Ak sa pozrieme na naše únijné rizikové ukazovatele, zdá sa, že sa práve nachádzame v bode zvratu. To buď znamená, že bude naďalej pokračovať normalizácia a s ňou aj postupné znižovanie napätia alebo sa kríza opäť zhorší. Napríklad index CDS pre najvýznamnejšie banky EÚ teraz zotrváva vo svojom 200 dennom kĺzavom priemere. V minulom novembri sa pritom obchodoval zhruba o polovicu vyššie. Nie je žiadnym prekvapením, že kľúčové spready medzi výnosmi dlhopisov niektorých okrajových krajín Eurozóny a Nemecka vytvárajú podobný technický obrázok, čo dopĺňa systémový vzťah medzi stabilitou únijných bánk a stabilitou štátnych dlhov.
Aj ďalšie indikátory nám ukazujú veľmi podobný vývoj situácie – ako napríklad keď trojmesačný eurový swap (mierka potreby dolárového financovania, ktoré je z nepríjemnej novembrovej hodnoty o mínus 150 pipov teraz na ceste k mínus 75 pipov) a spread EONIA-Euribor (mierka rizika likvidity) ustúpil k 50 bázickými bodom z viac ako 80 bodov z konca minulého roka.
Autor: Steen Jakobsen | hlavný ekonóm Saxo Bank | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.7970 | 11.50 % |