Výsledky stres testov, ktoré vykonal Európsky bankový úrad (EBA) a ktoré boli zverejnené 8. decembra, ukázali, že všetky európske banky potrebujú na základe rizikovo vážených aktív doplniť ďalší kapitál (pozri graf 1). Dve najväčšie európske banky Santander a Unicredit potrebujú z pohľadu objemu rizikovo vážených aktív v prípade, že započítame naozaj všetko, ďalších 15,3 miliardy eur, resp. 8 miliárd eur. Už skôr sme poukazovali na to, že v prípade talianskeho bankového systému predstavujú riziko a celkovú zraniteľnosť sektora rôzne scenáre zníženia hodnoty dlhopisov.
Podľa odhadov EBA potrebuje európsky bankový systém ďalších 115 miliárd eur na to, aby bol “v poriadku”. Kde však nájsť tieto prostriedky?
Skutoční obri
Najväčšie európske banky sú skutočne obrovské. Deutsche Bank má v aktívach 2 102 miliárd eur, Santander 1 240 miliárd eur a Unicredit 940 miliárd eur (všetko odhady pre rok 2011). Uveďme to do súvislostí, nominálna výška HDP Nemecka bola v roku 2010 podľa MMF približne 2 500 miliárd eur. To ukazuje dôležitosť bankového systému a pomáha objasniť, prečo sa politici zdráhajú použiť ako riešenie enormné množstvo likvidity. Ekonomické stimuly skrátka nie sú príliš účinné, ak chýba dobre fungujúci bankový systém, ktorý likviditu rozmiestni všade dookola. Na druhej strane, všetky banky v našej analýze (pozri graf 1 a 2) dosahujú kritickú veľkosť, takže ich krach by v Európe spôsobil chaos.
Prečo tak veľká neistota?
Stručne povedané, počas roka 2011 sa suma, ktorá podľa odhadov európskym bankám chýba, zvýšila z 26 miliárd eur na 115 miliárd eur, teda viac ako štvornásobne! Zjednodušene povedané, trh sa od počiatočných úvah o tom, aký veľký vplyv bude mať situácia na výšku dividendy, posunul k úvahám o zmene bankového sektora ako celku.
Možné riešenia
V Európe možno pozorovať, ako sa kapitálové požiadavky “menia” na politické divadlo. Ak však problém nebude vyriešený, bude len úmerne rásť. Mnoho analytikov vidí možné riešenie v rozsiahlom procese oddlženia európskych bánk. To však musí prebehnú riadne tak, aby 1) neboli ohrozené zraniteľné európske ekonomiky a 2) aby sa problém nerozšíril medzi “zdravé” banky. Graf 2 ukazuje potrebnú mieru oddlženia najväčších bánk, pričom to nemožno brať ako konečný odhad, pretože akonáhle dôjde na predaj, potreba oddlženia vzrastie.
Hospodársky dopad
Vzhľadom na súčasný stav európskych bánk mnoho analytikov tvrdí, že sme blízko k proti cyklickému vplyvu nových kapitálových požiadaviek na rast pôžičiek. V skutočnosti môže dôjsť k tomu, že banky, aby splnili záväzky režimu Basel 2.5-3, budú musieť obmedziť pôžičky aj voči profitabilním zákazníkom. V krátkom horizonte sú tak ohrozené napríklad malé a stredné podniky. V dlhšom horizonte potom aj domácnosti so silným cash flow a súvahou, pre ktoré bude stále ťažšie získať úver. Výsledkom bude, že banky budú v ďalších rokoch zarábať menej peňazí. A bankou, ktorá má naozaj problém, je Santander, pri ktorej odhady hovoria o cca 200 miliardách eur úverovej angažovanosti v aktívach ako je pôda a developerské projekty, ktoré negenerujú hotovosť a ktoré sú vďaka súčasnej ekonomickej situácii nepredajné.
Autor: Tomas Berggren | akciový analytik | www.saxobank.sk
Britská libra | 0.8047 | 10.92 % |